{"id":1387,"date":"2011-07-25T22:41:13","date_gmt":"2011-07-25T21:41:13","guid":{"rendered":"http:\/\/federacia.co.uk\/?p=1387"},"modified":"2011-08-30T22:00:35","modified_gmt":"2011-08-30T21:00:35","slug":"r-w-seton-watson","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/federacia.org\/?p=1387","title":{"rendered":"R.W.Seton-Watson"},"content":{"rendered":"<p><a href=\"http:\/\/federacia.co.uk\/wp-content\/uploads\/2011\/07\/R.W.S-W.jpg\" rel=\"shadowbox[sbpost-1387];player=img;\" title=\"R.W.S-W\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignnone size-full wp-image-1390\" title=\"R.W.S-W\" src=\"http:\/\/federacia.co.uk\/wp-content\/uploads\/2011\/07\/R.W.S-W.jpg\" alt=\"\" width=\"113\" height=\"150\" \/><\/a><strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0<a href=\"http:\/\/federacia.co.uk\/wp-content\/uploads\/2011\/07\/slovensky-znak1.bmp\" rel=\"shadowbox[sbpost-1387];player=img;\" title=\"slovensky znak\"><img decoding=\"async\" class=\"alignnone size-full wp-image-1404\" title=\"slovensky znak\" src=\"http:\/\/federacia.co.uk\/wp-content\/uploads\/2011\/07\/slovensky-znak1.bmp\" alt=\"\" \/><\/a>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/strong><strong>60.v\u00fdro\u010die smrti priate\u013ea a bojovn\u00edka za n\u00e1rodn\u00e9 pr\u00e1va Slov\u00e1kov<\/strong><\/p>\n<p><strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 V tomto roku si pripom<\/strong><strong>\u00edname 60.v\u00fdro\u010die smrti v\u00fdznamn\u00e9ho priate\u013ea a\u00a0bojovn\u00edka za n\u00e1rodn\u00e9 pr\u00e1va slovensk\u00e9ho n\u00e1roda <\/strong><strong>Roberta Wiliama Seton-Watsona \/zn\u00e1my aj pod pseudonymom Scotus Viator\/. Narodil 20.augusta 1879 v Lond\u00fdne v rodine \u0161kotsk\u00e9ho p\u00f4vodu.,ktor\u00fd \u010dasto zd\u00f4raz\u0148oval.Ve\u010f napokon I jeho prv\u00e1 kni\u017en\u00e1 prvotina,ktorou bola b\u00e1snicka zbierka nesie n\u00e1zov Scotland forever \/\u0160kotsko nav\u017edy\/.Po ukon\u010den\u00ed stredn\u00e9ho vzdelania \u0161tudoval na univerzite v Oxforde v rokoch 1898-1902 ako hlavn\u00fd predmet hist\u00f3riu. V \u0161t\u00fadiu pokra\u010doval na univerzitach v Berl\u00edne, Par\u00ed\u017ei a Viedni, kde pri\u0161iel roku 1906, aby tu \u0161tudoval politick\u00e9 rak\u00fasko-uhorsk\u00e9 pomery.\u00a0Pokra\u010doval tu\u00a0v duchu trad\u00edcie svojho otca, ktor\u00fd prejavoval sympatie k ma\u010farsk\u00e9mu n\u00e1rodu, ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee bojova\u0165 so zbra\u0148ou v ruke za svoju slobodu. Dokonca sa za\u010dal u\u010di\u0165 i ma\u010farsky. V roku 1906 absolvoval cestu po Uhorsku, viac menej po dne\u0161nom Ma\u010farsku a stretol sa s popredn\u00fdmi ma\u010farsk\u00fdmi politikmi a osobnos\u0165ami. Po n\u00e1vrate do Viedne sa zozn\u00e1mil so slovensk\u00fdm \u0161tudentom Antonom \u0160tef\u00e1nkom, ktor\u00fd ho obozn\u00e1mil so zlou\u00a0situ\u00e1ciou n\u00e1rodnostn\u00fdch pr\u00e1v Slov\u00e1kov a in\u00fdch n\u00e1rodov. S\u00e1m sa chcel presved\u010di\u0165 na vlastn\u00e9 o\u010di o tejto skuto\u010dnosti a tak roku 1907 nav\u0161t\u00edvil prv\u00fd kr\u00e1t Slovensko, mest\u00e1 Bratislavu, Skalicu, Pezinok, Modru, Nov\u00e9 Meston\/V., Tren\u010d\u00edn, Tur\u010diansky Sv.Martin, Ru\u017eomberok, Liptovsk\u00fd Sv. Mikul\u00e1\u0161 a Ko\u0161ice.Tu sa zozn\u00e1mil so v\u0161etk\u00fdmi predstavite\u013emi Slov\u00e1kov. Z ich rozpr\u00e1vania sa dozvedel o poma\u010far\u010dovan\u00ed nielen Slov\u00e1kov, ale i Rumunov, Srbov a Rus\u00ednov a taktie\u017e o prenasledovan\u00ed Andreja Hlinku, Ferdi\u0161a Jurigu a \u010fa\u013e\u0161\u00edch, ktor\u00ed bojovali za pr\u00e1va Slov\u00e1kov a proti ma\u010fariz\u00e1cii. Jeho nadobudnut\u00e9 presved\u010denie o nespravodlivej, zlej n\u00e1rodnostnej politike uhorskej vl\u00e1dy mu krvav\u00e1 trag\u00e9dia v \u010cernovej upevnila. Robert W.Seton \u2013Watson obozn\u00e1mil verejnos\u0165 Ve\u013ekej Brit\u00e1nie s masakrou v \u010cernovej prostredn\u00edctvom nov\u00edn The Times 30.10.1907 a The Spectator 2.11.1907. Incident ch\u00e1pal ako v\u00fdsledok brut\u00e1lnej politickej perzek\u00facie slovensk\u00e9ho n\u00e1roda zo strany \u010dasti ma\u010farsk\u00fdch mocensk\u00fdch autor\u00edt, ktor\u00e9 so Slov\u00e1kmi zaobch\u00e1dzaj\u00fa ako s politick\u00fdmi otrokmi. T\u00e9mou \u010cernov\u00e1 sa zaoberal i v s\u00favislosti s nasleduj\u00facim procesom. The Spectator za\u010dal 9.5.1908 publikova\u0165 pamflet Dr.Yollanda so subtitulom Odpove\u010f Setonovi-Watsonovi, ktor\u00fd zverejnil v jeseni 1907 v Budape\u0161ti. Seton-Watson v t\u00fdch ist\u00fdch novin\u00e1ch, v tom istom mesiaci osemn\u00e1steho, reagoval v obsiahlom \u010dl\u00e1nku, v ktorom mu oponoval a vyvracal jeho jednotliv\u00e9 tvrdenia a postoje, ktor\u00e9 mali proma\u010farsk\u00fd charakter. Pouk\u00e1zal na skuto\u010dnos\u0165, \u017ee aj niektor\u00e9 ma\u010farsk\u00e9 noviny v s\u00favislosti s \u010cernovou sa priznali k t\u00fdraniu Slov\u00e1kov Ma\u010farmi. Upozornil ho aj na \u010dl\u00e1nky norsk\u00e9ho publicistu a poeta Bjorstjorne Bjornsona, ktor\u00e9 uverejnil v nieko\u013ek\u00fdch eur\u00f3pskych periodik\u00e1ch. V nich op\u00edsal nepriazniv\u00e9 polo\u017eenie Slov\u00e1kov v Uhorsku. Vy\u010d\u00edtal mu, \u017ee \u010dernovsk\u00fa masakru pod\u00e1va ako izolovan\u00fd incident bez \u0161ir\u0161\u00edch s\u00favislost\u00ed. Vymenoval pritom nieko\u013eko \u010fa\u013e\u0161\u00edch konkr\u00e9tnych pr\u00edkladov prenasledovania Slov\u00e1kov v ot\u00e1zke pou\u017e\u00edvania ich materinskej re\u010di. Vo svojom pr\u00edspevku uviedol ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 vyhl\u00e1senie \u2019\u2019Odi\u0161iel som do Uhorska \/roku 1906-poznamka autora\/ako zanieten\u00fd ko\u0161utista a dlho som h\u013eadel na Nema\u010farov nie s oby\u010dajnou ned\u00f4verou, ale s odporom. M\u00f4j s\u00fa\u010dasn\u00fd poh\u013ead som dosiahol pomaly a ve\u013emi neochotne.\/Pozri Spectator,16.5.1908.\/<\/strong><\/p>\n<p><strong>R.W.Seton-Watson sa postupne, ale pomaly st\u00e1val sympatizantom Slov\u00e1kov a nakoniec ich priate\u013eom. Viac kr\u00e1t nav\u0161t\u00edvil Slovensko a v r\u00e1mci svojich mo\u017enosti pom\u00e1hal pri vytvoren\u00ed \u010ceskoslovenska, po\u010das ktorej pomoc na\u010falej pokra\u010dovala ako i \u017eiv\u00e9 kontakty s mnoh\u00fdmi slovensk\u00fdmi predstavite\u013emi. P\u00f4sobil v Londyne ako vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e historie v\u00fdchodnej Eur\u00f3py, nesk\u00f4r v Oxforde. Z\u00e1rove\u0148 ve\u013ea publikoval a nap\u00edsal mnoho publik\u00e1cii z dej\u00edn tohto eur\u00f3pskeho regi\u00f3nu. Zasl\u00fa\u017eil sa v Lond\u00fdne o vznik vysokej \u0161koly slovansk\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed, kde sa predn\u00e1\u0161ali dejiny slovansk\u00fdch n\u00e1rodov a nesk\u00f4r i \u010fa\u013e\u0161\u00edch v\u00fdchodoeur\u00f3pskych kraj\u00edn, kde jedn\u00fdm z predn\u00e1\u0161ate\u013eov bol pr\u00e1ve aj on. V s\u00fa\u010dasnosti t\u00e1to vzdel\u00e1vacia in\u0161tit\u00facia existuje pod n\u00e1zvom School of Slavonic and East European Studies \/\u0160kola slovansk\u00fdch a v\u00fdchodoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed\/ a je s\u00fa\u010das\u0165ou Lond\u00fdnskej univerzity. Po\u010das 1.svetovej vojny tu pri\u010dinen\u00edm Setona-Watsona predn\u00e1\u0161al T.G.Masaryk, ktor\u00fd mu dopomohol k dvojro\u010dn\u00e9mu pobytu v Lond\u00fdne. Pomohli mu i jeho bohat\u00e9 kontakty s diplomatmi a politikmi, ktor\u00e9 vyu\u017e\u00edval na to, aby loboval v prospech utl\u00e1\u010dan\u00fdch n\u00e1rodov v Uhorsku, kde prv\u00e9 miesto zauj\u00edmali Slov\u00e1ci. T\u00ed mu na znak \u00facty a v\u010faky za pomoc odhalili roku 1937 pri pr\u00edle\u017eitosti 30.vyro\u010dia jeho prv\u00e9ho pr\u00edchodu na Slovensko v Ru\u017eomberku na budove mestskej radnice pamatn\u00fa bustu, na odhalenie ktorej ho pozvali aj s man\u017eelkou. Dostalo sa mu vrel\u00e9ho a srde\u010dn\u00e9ho priv\u00edtania nielen tu, ale aj na in\u00fdch miestach Slovenska.<\/strong><\/p>\n<p><strong>Robert Wiliam Seton-Watson zomrel 25.j\u00fala 1951 . O jeho smrti sa nezmienili \u017eiadne slovensk\u00e9 noviny. Jeho pamiatke sme Slov\u00e1ci ve\u013ea dl\u017en\u00ed.<\/strong><\/p>\n<p><strong>Spracovan\u00e9 pod\u013ea materi\u00e1lov Arch\u00edvu kni\u017enice \u0160koly slovansk\u00fdch a v\u00fdchodoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed Lond\u00fdnskej univerzity, SEW\/10\/5\/2,SEW\/22\/6\/6,SEW\/17\/13\/1,SEW\/10\/5\/2,SEW\/10\/5\/2.\/,dobovej tla<\/strong><strong>\u010de a\u00a0pr\u00edslu\u0161nej literat\u00fary.<\/strong><\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>Spracoval Vladim\u00edr Dani\u0161<\/strong><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 60.v\u00fdro\u010die smrti priate\u013ea a bojovn\u00edka za n\u00e1rodn\u00e9 pr\u00e1va Slov\u00e1kov \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 V tomto roku si pripom\u00edname 60.v\u00fdro\u010die smrti v\u00fdznamn\u00e9ho priate\u013ea a\u00a0bojovn\u00edka za n\u00e1rodn\u00e9 pr\u00e1va slovensk\u00e9ho n\u00e1roda Roberta Wiliama Seton-Watsona \/zn\u00e1my aj pod pseudonymom Scotus Viator\/. Narodil 20.augusta 1879 v Lond\u00fdne v rodine \u0161kotsk\u00e9ho p\u00f4vodu.,ktor\u00fd \u010dasto zd\u00f4raz\u0148oval.Ve\u010f napokon I jeho prv\u00e1 kni\u017en\u00e1 prvotina,ktorou bola b\u00e1snicka [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7],"tags":[],"class_list":["post-1387","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-aktivity"],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1387","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1387"}],"version-history":[{"count":9,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1387\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1391,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1387\/revisions\/1391"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1387"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=1387"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=1387"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}