{"id":18,"date":"2008-07-17T22:57:40","date_gmt":"2008-07-17T21:57:40","guid":{"rendered":"http:\/\/federacia.co.uk\/?p=18"},"modified":"2008-08-03T14:59:27","modified_gmt":"2008-08-03T13:59:27","slug":"sv-cyril-a%c2%a0-metod","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/federacia.org\/?p=18","title":{"rendered":"SV. CYRIL A\u00a0 METOD"},"content":{"rendered":"

I stalo sa v tie dni Rastislav, knie\u017ea slovienske, so Sv\u00e4toplukom poslali poslov z Moravy k cis\u00e1rovi Michalovi, hovoriac takto: \u201eBo\u017eou milos\u0165ou zdrav\u00ed sme. I pri\u0161li k n\u00e1m mnoh\u00ed kres\u0165ansk\u00ed u\u010ditelia z Vl\u00e1ch i z Gr\u00e9cka i z Nemiec, u\u010diac n\u00e1s rozli\u010dne. Ale my Slovieni sme prost\u00fd \u013eud a nem\u00e1me nikoho , kto by n\u00e1s nau\u010dil pravdu a vylo\u017eil n\u00e1m jej zmysel. Tak teda, vladyka, po\u0161li n\u00e1m tak\u00e9ho mu\u017ea, ktor\u00fd n\u00e1s naprav\u00ed na v\u0161etku pravdu.\u201c \u00a0\u2028Vtedy cis\u00e1r Michal riekol Filozofovi Kon\u0161tant\u00ednovi: \u201e\u010ci po\u010duje\u0161, Filozof, t\u00fato re\u010d? In\u00fd to nem\u00f4\u017ee vykona\u0165, okrem teba. H\u013ea, tu m\u00e1\u0161 mnoh\u00e9 dary, vezmi svojho brata, op\u00e1ta Metoda, a cho\u010f! Lebo vy ste Sol\u00fa\u0148ania a Sol\u00fa\u0148ania v\u0161etci \u010disto sloviensky hovoria.\u201c Tu nesmeli odporova\u0165 ani Bohu ani cis\u00e1rovi, pod\u013ea slov sv\u00e4t\u00e9ho apo\u0161tola Petra, ktor\u00fd povedal: – Boha sa bojte a cis\u00e1ra si ctite! ( 1 Pt 2, 17). A ke\u010f vypo\u010duli t\u00fa ve\u013ek\u00fa re\u010d, pohr\u00fa\u017eili sa do modlitby i s in\u00fdmi, \u010do boli toho\u017ee ducha ako aj oni. \u00a0\u2028A tu Boh zjavil Filozofovi slovienske p\u00edsmo a ten hne\u010f zostrojac p\u00edsmen\u00e1 a zostaviac re\u010d, vydal sa na moravsk\u00fa cestu.\u00a0 Pojal so sebou aj Metoda, a ten op\u00e4\u0165, pokorne sa podrobuj\u00fac, sl\u00fa\u017eil Filozofovi a vyu\u010doval s n\u00edm. <\/em>
\n[Pamiatka a \u017eivot blahoslaven\u00e9ho otca n\u00e1\u0161ho i u\u010dite\u013ea Metoda, arcibiskupa moravsk\u00e9ho]
\nKres\u0165anstvo za\u010dalo prenika\u0165 na na\u0161e \u00fazemie koncom 8.stor. z\u00a0Franskej r\u00ed\u0161e (dne\u0161n\u00e9 \u00fazemie Nemecka a\u00a0Rak\u00faska) prostredn\u00edctvom mision\u00e1rov zo Salzburgu a\u00a0z\u00a0Pasova. Na \u00fazem\u00ed Pribinovho knie\u017eatstva vysv\u00e4til v\u00a0Nitre roku\u00a0 827 (historici uv\u00e1dzaj\u00fa i rok 829)\u00a0\u00a0 salzbursk\u00fd biskup Adalram prv\u00fd kres\u0165ansk\u00fd kostol na \u00fazem\u00ed Slovenska. Bol z\u00e1rove\u0148 prvou kres\u0165anskou sv\u00e4ty\u0148ou na \u00fazemi z\u00e1padn\u00fdch Slovanov.
\nV\u00a0obdob\u00ed Ve\u013ekej Moravy knie\u017ea Rastislav, ktor\u00fd mal z\u00e1ujem vybudova\u0165 \u0161t\u00e1t nez\u00e1visl\u00fd na Frankoch, s\u00a0vlastnou cirkevnou diecezou, obr\u00e1til sa na cis\u00e1ra Byzantskej r\u00ed\u0161e Michala III. v\u00a0Kon\u0161tantinopole-Carihrade (dne\u0161ny Istanbul) po tom, \u010do neuspel so \u017eiados\u0165ou u\u00a0p\u00e1pe\u017ea v\u00a0R\u00edme, aby mu poslal biskupa a\u00a0u\u010dite\u013eov, ktori by\u00a0 jeho \u013eudu hl\u00e1sali evanjelium v\u00a0jeho vlastnom jazyku. Cis\u00e1r\u00a0 mu vyhovel a\u00a0poslal mu misiu u\u010ditelov na \u010dele s\u00a0bratmi Kon\u0161tant\u00ednom a\u00a0Metodom. Kon\u0161tant\u00edn, zvan\u00fd Filozof bol jedn\u00fdm z\u00a0naju\u010denej\u0161\u00edch mu\u017eov cis\u00e1rskeho dvora. Jeho brat mn\u00edch Metod p\u00f4sobil ako administrat\u00edvny \u00faradn\u00edk medzi Slovanmi. Poch\u00e1dzali zo Sol\u00fana (dne\u0161n\u00e9 mesto Thesaloniki v\u00a0Gr\u00e9cku), v ktor\u00e9ho okol\u00ed \u017eili Slovania a\u00a0preto poznali tamoj\u0161\u00ed slovansk\u00fd dialekt. Dokonca existuje aj tak\u00fd n\u00e1zor, \u017ee ich matka bola slovansk\u00e9ho p\u00f4vodu. Starosloven\u010dina v\u0161ak nemala vtedy p\u00edsomn\u00fa formu. Preto Kon\u0161tant\u00edn u\u017e v\u00a0Carihrade zostavil pre Slovanov osobitn\u00fa abecedu a\u00a0za\u010dal preklada\u0165 najpotrebnej\u0161ie texty do starosloven\u010diny. V\u00a0roku 863 pri\u0161li na Ve\u013ek\u00fa Moravu, kde zalo\u017eili \u0161kolu pod\u013ea vzoru kon\u0161tant\u00ednopolskej akad\u00e9mie pre v\u00fdchovu k\u0148azov. Do starosloven\u010diny prelo\u017eili liturgick\u00e9 knihy z\u00a0gr\u00e9\u010dtiny i\u00a0z\u00a0latin\u010diny, vybran\u00e9 \u010dasti P\u00edsma sv\u00e4t\u00e9ho (evanjeli\u00e1r a\u00a0lekcion\u00e1r) a hlavn\u00e9 texty cirkevn\u00e9ho i\u00a0r\u00edmskeho ob\u010dianskeho pr\u00e1va.
\nP\u00e1pe\u017e Mikul\u00e1\u0161 I. pozval Kon\u0161tant\u00edna a\u00a0Metoda do R\u00edma. Byzantsk\u00ed u\u010ditelia sa vybrali so svoj\u00edmi \u017eiakmi, aby ich dali vysv\u00e4tit za k\u0148azov. Zastavili sa pri Blatenskom jazere (dne\u0161n\u00fd Balat\u00f3n v\u00a0Mad\u02c7arsku, kde \u017eili Slovania), kde vl\u00e1dol Koce\u013e, syn b\u00fdval\u00e9ho nitrianskeho knie\u017ea\u0165a Pribinu. Zveril im 50 \u017eiakov, aby ich nau\u010dili p\u00edsa\u0165 po staroslovensky a\u00a0aby ich dali v\u00a0R\u00edme vysv\u00e4tit za diakonov a\u00a0k\u0148azov. Cestou do R\u00edma sa zastavili v Ben\u00e1tkach, kde im tamoj\u0161i biskupi a\u00a0k\u0148azi vytkli pou\u017e\u00edvanie starosloven\u010diny pri bohoslu\u017eb\u00e1ch, ako to oni zaviedli. Toti\u017eto vtedy platilo pravidlo, \u017ee oslavova\u0165 Boha sa malo len v\u00a0jazyku latinskom, gr\u00e9ckom a\u00a0hebrejskom.V R\u00edme ich priv\u00edtal u\u017e nov\u00fd p\u00e1pe\u017e Hadrian II. Kon\u0161tant\u00edn v\u00a0R\u00edme \u0165a\u017eko ochorel a\u00a0vst\u00fapil do kl\u00e1\u0161tora a\u00a0prijal reho\u013en\u00e9 meno Cyril. Tu i\u00a0umrel roku 869 vo veku 42 rokov. P\u00e1pe\u017e ho dal pochova\u0165 s\u00a0najvy\u0161\u0161\u00edmi poctami v\u00a0kostole sv. Klimenta. Metoda vymenoval za svojho leg\u00e1ta pre slovansk\u00e9 kraje a\u00a0zveril mu bulu Sl\u00e1va Bohu na v\u00fdsostiach, adresovan\u00fa Rastislavovi a\u00a0knie\u017eat\u00e1m Sv\u00e4toplukovi a\u00a0Koce\u013eovi, ktorou \u00faradne potvrdil slovansk\u00fd jazyk ako bohoslu\u017eobn\u00fd jazyk cirkvi. Koce\u013e v\u0161ak vyslal Metoda znovu do R\u00edma a\u00a0po\u017eiadal p\u00e1pe\u017ea, aby Metoda vysv\u00e4til za biskupa. P\u00e1pe\u017e Hadrian II. vyhovel tejto \u017eiadosti, vysv\u00e4til Metoda a\u00a0ustanovil ho za arcibiskupa s\u00a0ur\u010den\u00edm na pr\u00e1davn\u00e9 biskupsk\u00e9 s\u00eddlo sv.Andronika v \u00a0Sirmiu (dnes Sriemska Mitrovica v\u00a0Chorv\u00e1tsku) s\u00a0kompetenciou pre cel\u00fa Panoniu (oblas\u0165 dne\u0161neho z\u00e1padn\u00e9ho Mad\u02c7arska ).Vymenoval ho aj za p\u00e1pe\u017esk\u00e9ho leg\u00e1ta pre v\u0161etky slovansk\u00e9 krajiny, ktor\u00e9 sa tak stali cirkevn\u00fdm \u00fazem\u00edm podriaden\u00fdm priamo r\u00edmskemu p\u00e1pe\u017eovi. V tom \u010dase v\u00a0d\u00f4sledku mocensk\u00fdch bojov na Ve\u013ekej Morave, na ktor\u00fdch participovala Fransk\u00e1 r\u00edsa do\u0161lo k\u00a0person\u00e1lnym zmen\u00e1m, knie\u017ea Rastislav bol zosaden\u00fd a\u00a0panovn\u00edkom sa stal Sv\u00e4topluk. Malo to vplyv i\u00a0na osud Metoda, ktor\u00e9ho bavorsk\u00ed biskupi, usiluj\u00faci sa na\u010falej o\u00a0svoj vplyv na Ve\u013ekej Morave, za pomoci Karolomana, syna fransk\u00e9ho panovnika \u013dudovita Nemca zajali, protipr\u00e1vne s\u00fadili a\u00a0uv\u00e4znili do kl\u00e1\u0161tora v\u00a0oblasti Bodansk\u00e9ho jazera (Bodensee). Sv\u00e4topluk vyslal posolstvo do R\u00edma a\u00a0\u017eiadal o\u00a0n\u00e1vrat arcibiskupa Metoda. Nakoniec sa podarilo po v\u00e4\u010d\u0161om \u00fasil\u00ed p\u00e1pe\u017eovi J\u00e1novi VIII. vyslobodi\u0165 Metoda a\u00a0uskuto\u010dni\u0165 jeho n\u00e1vrat na Ve\u013ek\u00fa Moravu. Aby odstr\u00e1nil predmet sporu medzi bavorsk\u00fdmi biskupmi a\u00a0Metodom, zak\u00e1zal pou\u017e\u00edva\u0165 slovansk\u00fd jazyk pri bohoslu\u017eb\u00e1ch, ale dovolil v\u00a0\u0148om \u010d\u00edta\u0165 z\u00a0P\u00edsma sv\u00e4t\u00e9ho a\u00a0vyu\u010dova\u0165 \u013eud aj po\u010das bohoslu\u017eieb. Tieto spory v\u0161ak pretrvavali a\u00a0preto p\u00e1pe\u017e po Sv\u00e4toplukovom naliehan\u00ed pozval Metoda do R\u00edma, aby sa priamo od neho presved\u010dil o\u00a0jeho u\u010den\u00ed. P\u00e1pe\u017e poslal Sv\u00e4toplukovi listinu Industria tuae, v ktorej mu oznamuje, \u017ee prij\u00edma jeho kr\u00e1\u013eovstvo pod ochranu sv.Petra, tituluje ho osloveniami ,,sl\u00e1vny panovnik\u201c, ,,milovan\u00fd syn\u201c a d\u02c7alej p\u00ed\u0161e, \u017ee arcibiskup Metod ,,je vo v\u0161etk\u00fdch cirkevn\u00fdch n\u00e1ukach pravovern\u00fdm a\u00a0v\u00a0slu\u017eb\u00e1ch prospe\u0161n\u00fdm,\u201c preto mu potvrdil p\u00e1pe\u017esk\u00e9 privil\u00e9gium jeho arcibiskupstva a\u00a0prik\u00e1zal Sv\u00e4toplukovi, aby ho prijal ako vlastn\u00e9ho pastiera. P\u00e1pe\u017e z\u00e1rove\u0148 vysv\u00e4til bavorsk\u00e9ho k\u0148aza Wichinga za biskupa, ktor\u00e9ho vyslal Sv\u00e4topluk ako n\u00edm vyvolen\u00e9ho biskupa do Nitry. S\u00fa\u010dasne ho podriadil cirkevnej autorite arcibiskupa Metoda. P\u00e1pe\u017e op\u00e4tovne schv\u00e1lil slovansk\u00fd liturgick\u00fd jazyk, zaveden\u00fd Kon\u0161tant\u00ednom Filozofom. Sv\u00e4toplukovi dovolil, aby pre seba a\u00a0pre svojich ve\u013emo\u017eov mohol da\u0165 vykon\u00e1va\u0165 Bo\u017eie slu\u017eby v\u00a0latinskom jazyku. J\u00e1n VIII. zveril arcibiskupovi Metodovi aj zbierku kanonick\u00e9ho pr\u00e1va, aby ju odovzdal kr\u00e1\u013eovi Sv\u00e4toplukovi ako cirkevn\u00fd z\u00e1konn\u00edk pre cel\u00e9 \u00fazemie jeho kr\u00e1\u013eovstva. V p\u00e1pe\u017eovej listine je Metod ozna\u010den\u00fd ako moravsk\u00fd arcibiskup.
\nByzantsk\u00fd cis\u00e1r Basileios I. a patriarcha Focius pozvali arcibiskupa Metoda na n\u00e1v\u0161tevu Kon\u0161tantinopolu. Tu ho prijali s\u00a0ve\u013ek\u00fdmi poctami. Cis\u00e1r (bol z\u00e1roven najvy\u0161\u0161\u00edm cirkevn\u00fdm predstavite\u013eom v\u00a0Byzantskej r\u00ed\u0161i) schv\u00e1lil Metodovo dielo a\u00a0nechal si jedn\u00e9ho k\u0148aza a\u00a0 diakona, ako aj slovansk\u00e9 knihy, ktor\u00e9 mu Metod priniesol. S cis\u00e1rskym sprievodom sa Metod vr\u00e1til na Ve\u013ek\u00fa Moravu.
\nMetod v\u00a0roku 883 prelo\u017eil z\u00a0gr\u00e9\u010dtiny do starosloven\u010diny cel\u00e9 Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo (okrem kn\u00edh Machabejsk\u00fdch). Arcibiskup Metod, c\u00edtiac sa u\u017e na konci svojich s\u00edl, zvolal zhroma\u017edenie k\u0148azov Ve\u013ekomoravskej r\u00ed\u0161e a\u00a0za svojho n\u00e1stupcu ur\u010dil Slov\u00e1ka (pravdepodobne biskupa) Gorazda. Roku 885 arcibiskup Metod umrel.
\nMetodovu smr\u0165 vyu\u017eil nitriansky biskup Wiching a\u00a0op\u00e4tovne obvinil Metoda a\u00a0ospravedl\u0148oval svoje konanie vo\u010di nemu. Nov\u00fd p\u00e1pe\u017e \u0160tefan V. nielen\u017ee nepotvrdil Metodovo ur\u010denie Gorazda za svojho n\u00e1stupcu, ale zak\u00e1zal mu vykon\u00e1va\u0165 \u00farad prv, ne\u017e by osobne pri\u0161iel do R\u00edma a\u00a0v\u0161etko vysvetlil. Kr\u00e1lovi Sv\u00e4toplukovi poslal bulu Quia te zelo fidei, ktorou zak\u00e1zal pou\u017e\u00edva\u0165 slovansk\u00fd jazyk v\u00a0liturgii, okrem \u010d\u00edtania stat\u00ed zo Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma a\u00a0ich vysvetlovania v\u00a0\u013eudovom jazyku. Za do\u010dasn\u00e9ho spr\u00e1vcu moravskej arcidiecezy p\u00e1pe\u017e vymenoval biskupa Wichinga, ktor\u00fd zvolal synodu moravskej cirkvi a\u00a0v\u00a0pr\u00edtomnosti Sv\u00e4topluka prevzal jej vedenie so svoj\u00edm latinsk\u00fdm kl\u00e9rom. Za\u010dal prenasledova\u0165 Metodovych \u017eiakov, k\u0148azov a\u00a0diakonov, ktor\u00ed sa nechceli zrieknu\u0165 slovanskej liturgie.Niektor\u00ed z\u00a0nich sa zachr\u00e1nili \u00fatekom do Bulharska, mnoh\u00fdch predali \u017didom, ktor\u00ed ich odviedli do Ben\u00e1tok, aby ich predali ako otrokov. Tam ich v\u0161ak vyk\u00fapil vyslanec byzantsk\u00e9ho cis\u00e1ra Bazileja I. a priviedol ich do Kon\u0161tantinopola. Biskup Gorazd sa asi zachr\u00e1nil \u00fatekom do Vislanska (\u00fazemie v\u00a0dne\u0161nom Polsku v\u00a0okol\u00ed Krakova ), kde mohol p\u00f4sobi\u0165 ako biskup.
\nDielo sv. Cyrila a\u00a0Metoda muselo prekona\u0165 ve\u013ea \u0165a\u017ekosti a\u00a0probl\u00e9mov, aby sa po mnoh\u00fdch rokoch stalo s\u00fa\u010das\u0165ou\u00a0 n\u00e1rodnej kult\u00fary Slov\u00e1kov, \u010cechov a\u00a0ostatn\u00fdch slovansk\u00fdch\u00a0 n\u00e1rodov, ktorej z\u00e1kladom je kres\u0165anstvo, tlmo\u010den\u00e9 v\u00a0ich jazykoch.
\n\u00dacta a\u00a0\u010des\u0165 ich pamiatke!<\/p>\n

Z Proglasu <\/strong>
\nProglas \u2013 \u010di\u017ee Predslov Kon\u0161tant\u00edna Filozofa je ver\u0161ovan\u00fd predhovor k staroslovienskemu prekladu Biblie. <\/em>
\nEvanjeliu sv\u00e4t\u00e9mu som Predslovom:
\nako n\u00e1m d\u00e1vno s\u013eubovali proroci,
\nprich\u00e1dza Kristus zhroma\u017e\u010fova\u0165 n\u00e1rody,
\npreto\u017ee svieti svetlom svetu cel\u00e9mu.
\nTo v na\u0161om siedmom tis\u00edcro\u010d\u00ed stalo sa.
\nBo slep\u00fdm oni s\u013e\u00fabili, \u017ee uvidia,
\na hluch\u00ed, ajh\u013ea, Slovo P\u00edsma po\u010duj\u00fa,
\nlebo je Boha pozna\u0165 toti\u017e potrebn\u00e9.
\nA preto \u010dujte, \u010dujte toto, Slovieni:
\ndar tento drah\u00fd v\u00e1m Boh z l\u00e1sky daroval,
\ndar Bo\u017e\u00ed darom spravodlivej \u010diastky je,
\ndar du\u0161iam va\u0161im, \u010do sa nikdy neskaz\u00ed,
\ndu\u0161iam t\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed v\u010fa\u010dn\u00e9 prijm\u00fa ho.
\nMat\u00fa\u0161 i Marek s n\u00edm a s Luk\u00e1\u0161om i J\u00e1n
\nn\u00e1rody v\u0161etky takto u\u010dia hovoriac:
\nV\u0161etci, \u010do chcete svoje du\u0161e kr\u00e1snymi
\nuzrie\u0165, a v\u0161etci po radosti t\u00fa\u017eiaci,
\nt\u00fa\u017eiaci temno hriechu nav\u017edy zapudi\u0165
\ni sveta tohto hniloby sa pozbavi\u0165
\ni rajsk\u00fd \u017eivot pre seba zas objavi\u0165
\ni horiacemu oh\u0148u nav\u017edy unikn\u00fa\u0165,
\npo\u010dujte, \u010do v\u00e1m vlastn\u00fd rozum hovor\u00ed,
\npo\u010dujte v\u0161etci, cel\u00fd n\u00e1rod sloviensky,
\npo\u010dujte Slovo, od Boha v\u00e1m zoslan\u00e9…
\nText spracovala Federacia Slov\u00e1kov Ve\u013ekej Brit\u00e1nie<\/p>\n

Viacej inform\u00e1ci\u00ed o\u00a0tejto problematike mo\u017eno n\u00e1js\u0165 na:
\nhttp:\/\/www.proglas.sk\/svKonst.htm“ \\t „_blank“ http:\/\/www.proglas.sk\/svKonst.htm<\/a><\/p>\n

http:\/\/www.ulib.sk\/index\/go.php?id=828″ \\t „_blank“ http:\/\/www.ulib.sk\/index\/go.php?id=828\u2028Zivot Metoda<\/a><\/p>\n

http:\/\/www.ulib.sk\/index\/go.php?id=824″ \\t „_blank“ http:\/\/www.ulib.sk\/index\/go.php?id=824\u2028\u2028Proglas<\/a><\/p>\n

http:\/\/zlatyfond.sme.sk\/dielo\/93\/Konstantin-Filozof_Proglas\/?&p=text“ \\t „_blank<\/a><\/p>\n

http:\/\/zlatyfond.sme.sk\/dielo\/93\/Konstantin-Filozof_Proglas\/?&p=text<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

I stalo sa v tie dni Rastislav, knie\u017ea slovienske, so Sv\u00e4toplukom poslali poslov z Moravy k cis\u00e1rovi Michalovi, hovoriac takto: \u201eBo\u017eou milos\u0165ou zdrav\u00ed sme. I pri\u0161li k n\u00e1m mnoh\u00ed kres\u0165ansk\u00ed u\u010ditelia z Vl\u00e1ch i z Gr\u00e9cka i z Nemiec, u\u010diac n\u00e1s rozli\u010dne. Ale my Slovieni sme prost\u00fd \u013eud a nem\u00e1me nikoho , kto by n\u00e1s […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[8],"tags":[],"class_list":["post-18","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-cislo-1"],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/18","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=18"}],"version-history":[{"count":0,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/18\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=18"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=18"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=18"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}