{"id":392,"date":"2009-08-18T14:41:52","date_gmt":"2009-08-18T13:41:52","guid":{"rendered":"http:\/\/federacia.co.uk\/?p=392"},"modified":"2009-08-22T13:44:22","modified_gmt":"2009-08-22T12:44:22","slug":"392","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/federacia.org\/?p=392","title":{"rendered":""},"content":{"rendered":"<p><a href=\"http:\/\/federacia.co.uk\/wp-content\/uploads\/2008\/06\/scotus-viator_156.jpg\" rel=\"shadowbox[sbpost-392];player=img;\" target=\"_blank\"><\/a><\/p>\n<h2><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-thumbnail wp-image-400\" title=\"pamatna tabula\" src=\"http:\/\/federacia.co.uk\/wp-content\/uploads\/2009\/08\/pamatna-tabula-150x150.jpg\" alt=\"pamatna tabula\" width=\"150\" height=\"150\" \/><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignleft size-thumbnail wp-image-398\" title=\"R.W.Seton-Watson\" src=\"http:\/\/federacia.co.uk\/wp-content\/uploads\/2009\/08\/scotus-viator_156-113x150.jpg\" alt=\"R.W.Seton-Watson\" width=\"113\" height=\"150\" \/>130.v\u00fdro\u010die narodenia\u00a0 priate\u013ea a bojovn\u00edka za n\u00e1rodn\u00e9 pr\u00e1va Slov\u00e1kov<\/h2>\n<h2>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Robert Wiliam Seton-Watson<\/h2>\n<h2>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0<a href=\"http:\/\/federacia.co.uk\/wp-content\/uploads\/2008\/06\/scotus-viator_156.jpg\" rel=\"shadowbox[sbpost-392];player=img;\"> <\/a>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0<\/h2>\n<h2>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0<a href=\"http:\/\/federacia.co.uk\/wp-content\/uploads\/2008\/06\/scotus-viator_156.jpg\" rel=\"shadowbox[sbpost-392];player=img;\">\u00a0<\/a>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0<\/h2>\n<h2><strong>\u00a0\u00a0 V tomto roku si pripom<\/strong><strong>\u00edname 130.v\u00fdro\u010die narodenia v\u00fdznamn\u00e9ho priate\u013ea a\u00a0bojovn\u00edka za n\u00e1rodn\u00e9 pr\u00e1va slovensk\u00e9ho n\u00e1roda Roberta Wiliama Setona-Watsona \/zn\u00e1my aj pod pseudonymom Scotus Viator\/ . Narodil 20.augusta 1879 v Lond\u00fdne v rodine \u0161kotsk\u00e9ho p\u00f4vodu,ktor\u00fd \u010dasto zd\u00f4raz\u0148oval.Ve\u010f napokon i jeho prv\u00e1 kni\u017en\u00e1 prvotina,ktorou bola b\u00e1snick\u00e1 zbierka nesie n\u00e1zov Scotland forever \/<\/strong><strong>\u0160k\u00f3tsko nav\u017edy\/ \u00a0Po ukon\u010den\u00ed stredn\u00e9ho vzdelania \u0161tudoval na univerzite v Oxforde v rokoch 1898-1902 ako hlavn\u00fd predmet hist\u00f3riu. V \u0161t\u00fadiu pokra\u010doval na univerzit\u00e1ch v Berl\u00edne, Par\u00ed\u017ei a Viedni, kde pri\u0161iel roku 1906, aby tu \u0161tudoval politick\u00e9 rak\u00fasko-uhorsk\u00e9 pomery.\u00a0 V duchu trad\u00edcie svojho tca, prejavoval sympatie k ma\u010farsk\u00e9mu n\u00e1rodu, ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee bojova\u0165 so zbra\u0148ou v ruke za svoje pr\u00e1va a n\u00e1rodn\u00fa slobodu. Dokonca sa za\u010dal u\u010di\u0165 i po ma\u010farsky. Po\u010das prv\u00e9ho roku svojho pobytu v hlavnom meste rak\u00faskej monarchie absolvoval cestu po Uhorsku, viac menej po dne\u0161nom Ma\u010farsku. Tu sa stretol sa s popredn\u00fdmi ma\u010farsk\u00fdmi politikmi a osobnos\u0165ami,aby sa bli\u017e\u0161ie obozn\u00e1mil s ich po\u017eiadavkami a n\u00e1zormi.\u00a0 Po n\u00e1vrate do Viedne sa zozn\u00e1mil so slovensk\u00fdm \u0161tudentom Antonom \u0160tef\u00e1nkom,ktor\u00fd ho obozn\u00e1mil \u00a0so zlo\u017eitou\u00a0 situ\u00e1ciou n\u00e1rodnostn\u00fdch pr\u00e1v Slov\u00e1kov a in\u00fdch nema\u010farsk\u00fdch n\u00e1rodov. S\u00e1m sa chcel presved\u010di\u0165 na vlastn\u00e9 o\u010di o tejto skuto\u010dnosti a tak roku 1907 nav\u0161t\u00edvil\u00a0 Slovensko, mest\u00e1 Bratislavu, Skalicu, Pezinok, Modru, Nov\u00e9 Mesto n\/V., Tren\u010d\u00edn, Tur\u010diansky Sv.Martin, Ru\u017eomberok, Liptovsk\u00fd Sv. Mikul\u00e1\u0161 a Ko\u0161ice.Tu sa zozn\u00e1mil so v\u0161etk\u00fdmi v\u00fdznamn\u00fdmi predstavitelmi politick\u00e9ho,spolo\u010densk\u00e9ho a kult\u00farneho \u017eivota Slov\u00e1kov. Z ich rozpr\u00e1vania sa dozvedel o nemo\u017enosti\u00a0 vzdel\u00e1vania sa Slov\u00e1kov vo svojej re\u010di,vytl\u00e1\u010dan\u00ed sloven\u010diny z verejn\u00e9ho \u017eivota a v\u00f4bec o celkovom poma\u010far\u010dovan\u00ed Slov\u00e1kov, ale i Rumunov, Srbov a Rus\u00ednov. Bli\u017e\u0161ie sa obozn\u00e1mil o obludn\u00fdch\u00a0 ma\u010fariza\u010dn\u00fdch met\u00f3dach , o prenasledovan\u00ed Andreja Hlinku, Ferdinanda Jurigu a \u010fa\u013e\u0161\u00edch, ktor\u00ed bojovali za slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 pr\u00e1va . Toto nadobudnut\u00e9 presved\u010denie o nespravodlivej a zlej n\u00e1rodnostnej politike uhorskej vl\u00e1dy mu krvav\u00e1 masakra v \u010cernovej roku 1907 len upevnila. Obozn\u00e1mil s \u0148ou verejnos\u0165 Ve\u013ekej Brit\u00e1nie prostredn\u00edctvom prest\u00ed\u017en\u00fdch nov\u00edn The Times 30.10.1907 a The Spectator 2.11.1907. Incident ch\u00e1pal ako v\u00fdsledok brut\u00e1lnej politickej perzek\u00facie slovensk\u00e9ho n\u00e1roda zo strany\u00a0 ma\u010farsk\u00fdch liber\u00e1lnych vl\u00e1dnucich s\u00edl, ktor\u00e9 so Slov\u00e1kmi zaobch\u00e1dzaj\u00fa ako <em>\u201c s politick\u00fdmi otrokmi\u201d<\/em>. T\u00e9mou \u010cernov\u00e1 sa zaoberal i v s\u00favislosti s nasleduj\u00facim s\u00fadnym procesom po nej. The Spectator za\u010dal 9.5.1908 publikova\u0165 pamflet Dr.Yollanda so subtitulom Odpove\u010f Setonovi-Watsonovi, ktor\u00fd zverejnil v jeseni 1907 v Budape\u0161ti. Seton-Watson v t\u00fdch ist\u00fdch novin\u00e1ch, v tom istom mesiaci osemn\u00e1steho, reagoval v obsiahlom \u010dl\u00e1nku, v ktorom mu oponoval jeho jednotliv\u00e9 tvrdenia a postoje, ktor\u00e9 mali proma\u010farsk\u00fd charakter. Pouk\u00e1zal na skuto\u010dnos\u0165, \u017ee aj niektor\u00e9 ma\u010farsk\u00e9 noviny v s\u00favislosti s \u010cernovou\u00a0 priznali t\u00fdranie Slov\u00e1kov Ma\u010farmi.Upozornil ho aj na \u010dl\u00e1nky norsk\u00e9ho publicistu a poeta Bjorstona Bjornsona, ktor\u00e9 uverejnil v nieko\u013ek\u00fdch eur\u00f3pskych periodik\u00e1ch. V nich op\u00edsal nepriazniv\u00e9 polo\u017eenie Slov\u00e1kov v Uhorsku. Vy\u010d\u00edtal mu, \u017ee \u010dernovsk\u00fa masakru pod\u00e1va ako izolovan\u00fd incident bez \u0161ir\u0161\u00edch s\u00favislost\u00ed. Vymenoval pritom nieko\u013eko \u010fa\u013e\u0161\u00edch konkr\u00e9tnych pr\u00edkladov prenasledovania Slov\u00e1kov v ot\u00e1zke pou\u017e\u00edvania ich materinskej re\u010di. V jednom pr\u00edspevku uviedol ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 vyhl\u00e1senie <em>\u2019\u2019Odi\u0161iel som do Uhorska ako zanieten\u00fd<\/em> <em>ko\u0161utista a dlho som h\u013eadel na Nema\u010farov nie s oby\u010dajnou ned\u00f4verou, ale s<\/em> <em>nen\u00e1vis\u0165ou\u2019\u2019<\/em>.Takto doslovne vyjadril svoje postoje a pocity v novin\u00e1ch Spectator d\u0148a 16.m\u00e1ja1908.\u00a0\u00a0<\/strong><\/h2>\n<p><strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00a0 R.W.Seton-Watson sa postupne, ale pomaly st\u00e1val sympatizantom Slov\u00e1kov a nakoniec ich priate\u013eom. P\u00f4sobil v Lond\u00fdne ako vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e hist\u00f3rie slovansk\u00fdch n\u00e1rodov na college slovansk\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed,ktorej bol spoluzakladate\u013eom. Po\u010das prvej.svetovej vojny tu jeho pri\u010dinen\u00edm predn\u00e1\u0161al T.G.Masaryk, ktor\u00e9mu dopomohol k dvojro\u010dn\u00e9mu pobytu v Lond\u00fdne.\u00a0 Z\u00fa\u017etkoval i jeho bohat\u00e9 kontakty s diplomatmi a politikmi, ktor\u00e9 mu posl\u00fa\u017eili na to, aby loboval u nich za pomoc pri vytvoren\u00ed \u010ceskoslovenskej republiky. Neust\u00e1le v r\u00e1mci svojich mo\u017enosti bojoval za pr\u00e1va nema\u010farsk\u00fdch n\u00e1rodov v Uhorsku, kde prv\u00e9 miesto zauj\u00edmali Slov\u00e1ci.<\/strong><\/p>\n<p><strong>\u00a0\u00a0 \u00a0\u00a0Hore spom\u00ednan\u00e1 v\u00fdznamn\u00e1 vzdel\u00e1vacia in\u0161tit\u00facia existuje dodnes pod n\u00e1zvom School of Slavonic and East European Studies\/ \u0160kola slovansk\u00fdch a v\u00fdchodoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed \/ a je s\u00fa\u010das\u0165ou Lond\u00fdnskej univerzity. \u0160tuduj\u00fa na nej hist\u00f3riu,politol\u00f3giu a literat\u00faru kraj\u00edn strednej,ju\u017enej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py \u0161tudenti z takmer cel\u00e9ho sveta,vr\u00e1tane Slovenska.\u00a0 Nesk\u00f4r Seton-Watson predn\u00e1\u0161al na univerzite v Oxforde. Z\u00e1rove\u0148\u00a0 publikoval v britsk\u00fdch periodikach \u00a0mnoho \u010dl\u00e1nkov,v ktor\u00fdch sa zaoberal predov\u0161etk\u00fdm\u00a0 vn\u00fatorn\u00fdmi spolo\u010densko-politick<\/strong><strong>\u00fdmi pomermi Rak\u00fasko-Uhorska a\u00a0jeho medzin\u00e1rodn\u00fdm postaven\u00edm.K tejto problematike nap\u00edsal i pomerne ve\u013ek\u00fd po\u010det odborn\u00fdch historick\u00fdch pr<\/strong><strong>\u00e1c.Medzi najzn\u00e1mej\u0161ie patria Racial problems in Hungary \/N<\/strong><strong>\u00e1rodnostn\u00e1 ot\u00e1zka v\u00a0Uhorsku\/ z roku 1907 a Coruption and reform in Hungary \/Korupcia a reforma v Uhorsku\/ z roku 1911.\u00a0 Z h\u013eadiska hist<\/strong><strong>\u00f3rie Slov\u00e1kov \u00a0s\u00fa ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9,lebo v nich zo\u0161iroka a do h<\/strong><strong>\u013abky analyzoval ich neute\u0161en\u00e9 spolo\u010densk\u00e9 postavenie ,ktor\u00e9 bolo najhor\u0161ie medzi ostatn\u00fdmi nema\u010farsk\u00fdmi n\u00e1rodmi v ma\u010farizuj\u00facom sa skorumpovanom uhorskom \u0161t\u00e1te.Z\u00e1rove\u0148 uviedol pr\u00edklady ako sa Slov\u00e1ci postupne stavaj\u00fa Ma\u010farmi.<\/strong><\/p>\n<p><strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00a0.R.W.Seton-Watson viac kr\u00e1t nav\u0161t\u00edvil Slovensko a v r\u00e1mci svojich mo\u017enosti pom\u00e1hal pri vytvoren\u00ed \u010ceskoslovenska, po\u010das ktorej pomoc na\u010falej pokra\u010dovala .Udr\u017eiaval \u00a0\u017eiv\u00e9 kontakty s mnoh\u00fdmi slovensk\u00fdmi predstavite\u013emi. Ur<\/strong><strong>\u010dit\u00fa dobu sa i\u00a0lie\u010dil vo Vysok\u00fdch Tatr\u00e1ch v sanat\u00f3riu na \u0160trbskom Plese.Jeho bohat\u00e1 kore\u0161podencia s\u00a0mnoh\u00fdmi Slov\u00e1kmi a\u00a0to nielen s\u00a0poredn\u00fdmi \u010dinite\u013emi, ale i\u00a0oby\u010dajn\u00fdmi \u013eu\u010fmi tie\u017e sved\u010d\u00ed o\u00a0jeho ob\u013e\u00fabenosti na Slovensku. Na znak \u00facty a v\u010faky za pomoc odhalili roku 1937 pri pr\u00edle\u017eitosti 30.vyro\u010dia jeho prv\u00e9ho pr\u00edchodu na Slovensko v Ru\u017eomberku na budove mestskej radnice pam\u00e4tn\u00fa\u00a0bustu.Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti sa konala sl\u00e1vnostn\u00e1 akad\u00e9mia,na ktorej sa z\u00fa\u010dastnil i so svojou \u00a0man\u017eelkou , tie\u017e \u0161k\u00f3tsk\u00e9ho p\u00f4vodu. Dostalo sa im vrel\u00e9ho a srde\u010dn\u00e9ho priv\u00edtania nielen tu, ale aj na in\u00fdch miestach Slovenska,ktor\u00e9 vtedy nav\u0161t\u00edvili.\u00a0\u00a0<br \/>\n\u00a0\u00a0\u00a0 Robert Wiliam Seton-Watson zomrel 25.j\u00fala 1951,ale \u017eia\u013e o jeho smrti sa nezmienili \u017eiadne slovensk\u00e9 noviny.Ako pr\u00edslu\u0161n\u00edk mal\u00e9ho nes\u00faverenn\u00e9ho n\u00e1roda \u00a0mal pochopenie pre potreby neslobodn\u00e9ho slovensk\u00e9ho n\u00e1roda.Jeho pamiatke sme Slov\u00e1ci ve\u013ea d\u013e\u017en\u00ed. Feder\u00e1cia Slov\u00e1kov Ve\u013ekej Brit\u00e1nie spolu so Slovensk\u00fdm centrom \u00a0t\u00fato pod\u013e\u017enos\u0165 sa sna\u017eila aspo\u0148 \u010diasto\u010dne splati\u0165,ke\u010f mu v roku 1907 pri pr\u00edle\u017eitosti 100.v\u00fdro\u010dia vydania\u00a0 jeho knihy N\u00e1rodnostn\u00e1 ot\u00e1zka v Uhorsku odhalila v \u010ceskom a slovenskom n\u00e1rodnom dome v Lond\u00fdne pam\u00e4tn\u00fa tabu\u013eu.Jeho pr\u00e1ca a \u010dinnos\u0165 v prospech Slovenska by si v\u0161ak zasl\u00fa\u017eila v\u00e4\u010d\u0161ej pozornosti a mohla by sa st\u00e1\u0165 mostom k bli\u017e\u0161ej spolupr\u00e1ci medzi Slovenskom a \u0160k\u00f3tskom vo v\u0161etk\u00fdch oblastiach spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota.<\/strong><\/p>\n<p><strong>Vladim\u00edr Dani\u0161<\/strong><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>130.v\u00fdro\u010die narodenia\u00a0 priate\u013ea a bojovn\u00edka za n\u00e1rodn\u00e9 pr\u00e1va Slov\u00e1kov \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0Robert Wiliam Seton-Watson \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00a0\u00a0 V tomto roku si pripom\u00edname 130.v\u00fdro\u010die narodenia v\u00fdznamn\u00e9ho priate\u013ea a\u00a0bojovn\u00edka za n\u00e1rodn\u00e9 pr\u00e1va slovensk\u00e9ho n\u00e1roda Roberta Wiliama Setona-Watsona \/zn\u00e1my aj pod pseudonymom Scotus Viator\/ . Narodil 20.augusta 1879 v Lond\u00fdne v rodine \u0161kotsk\u00e9ho p\u00f4vodu,ktor\u00fd \u010dasto zd\u00f4raz\u0148oval.Ve\u010f napokon i jeho [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[37],"tags":[],"class_list":["post-392","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-vyrocie-r-w-setona-watsona"],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/392","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=392"}],"version-history":[{"count":13,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/392\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":396,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/392\/revisions\/396"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=392"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=392"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/federacia.org\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=392"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}