FSVB

The Fedaration of Slovaks of Great Britain

Archív pre máj, 2008

Robert Wiliam Seton-Watson

R.W.Seton-Watson /známy aj pod pseudonymom Scotus Viator/ sa narodil 20.augusta 1879 v Londýne v rodine škotského pôvodu. Po ukončení stredného vzdelania študoval na univerzite v Oxforde v rokoch 1898-1902 ako hlavný predmet históriu. V štúdiu pokračoval na univerzitach v Berlíne, Paríži a Viedni, kde prišiel roku 1906, aby tu študoval politické rakúsko-uhorské pomery. Tu v duchu tradície svojho otca, ktorý prejavoval sympatie k maďarskému národu, ktorý dokáže bojovať so zbraňou v ruke za svoju slobodu. Dokonca sa začal učiť i maďarsky. V roku 1906 absolvoval cestu po Uhorsku, viac menej po dnešnom Maďarsku a stretol sa s poprednými maďarskými politikmi a osobnosťami. Po návrate do Viedne sa zoznámil so slovenským študentom Antonom Štefánkom, ktorý ho oboznámil so situáciou národnostných práv Slovákov a iných národov. Sám sa chcel presvedčiť na vlastné oči o tejto skutočnosti a tak roku 1907 navštívil prvý krát Slovensko, mestá Bratislavu, Skalicu, Pezinok, Modru, Nové Meston/V., Trenčín, Turčiansky Sv.Martin, Ružomberok, Liptovský Sv. Mikuláš a Košice.Tu sa zoznámil so všetkými predstaviteľmi Slovákov. Z ich rozprávania sa dozvedel o pomaďarčovaní nielen Slovákov, ale i Rumunov, Srbov a Rusínov a taktiež o prenasledovaní Andreja Hlinku, Ferdiša Jurigu a ďaľších, ktorí bojovali za práva Slovákov a proti maďarizácii. Jeho nadobudnuté presvedčenie o nespravodlivej, zlej národnostnej politike uhorskej vlády mu krvavá tragédia v Černovej upevnila. Robert W.Seton –Watson oboznámil verejnosť Veľkej Británie s masakrou v Černovej prostredníctvom novín The Times 30.10.1907 a The Spectator 2.11.1907. Incident chápal ako výsledok brutálnej politickej perzekúcie slovenského národa zo strany časti maďarských mocenských autorít, ktoré so Slovákmi zaobchádzajú ako s politickými otrokmi. Témou Černová sa zaoberal i v súvislosti s nasledujúcim procesom. The Spectator začal 9.5.1908 publikovať pamflet Dr.Yollanda so subtitulom Odpoveď Setonovi-Watsonovi, ktorý zverejnil v jeseni 1907 v Budapešti. Seton-Watson v tých istých novinách, v tom istom mesiaci osemnásteho, reagoval v obsiahlom článku, v ktorom mu oponoval a vyvracal jeho jednotlivé tvrdenia a postoje, ktoré mali promaďarský charakter. Poukázal na skutočnosť, že aj niektoré maďarské noviny v súvislosti s Černovou sa priznali k týraniu Slovákov Maďarmi. Upozornil ho aj na články norského publicistu a poeta Bjorstjorne Bjornsona, ktoré uverejnil v niekoľkých európskych periodikách. V nich opísal nepriaznivé položenie Slovákov v Uhorsku. Vyčítal mu, že černovskú masakru podáva ako izolovaný incident bez širších súvislostí. Vymenoval pritom niekoľko ďaľších konkrétnych príkladov prenasledovania Slovákov v otázke používania ich materinskej reči. Vo svojom príspevku uviedol veľmi dôležité vyhlásenie ’’Odišiel som do Uhorska /roku 1906-poznamka autora/ako zanietený košutista a dlho som hľadel na Nemaďarov nie s obyčajnou nedôverou, ale s odporom. Môj súčasný pohľad som dosiahol pomaly a veľmi neochotne./Pozri Spectator,16.5.1908./

R.W.Seton-Watson sa postupne, ale pomaly stával sympatizantom Slovákov a nakoniec ich priateľom. Viac krát navštívil Slovensko a v rámci svojich možnosti pomáhal pri vytvorení Československa, počas ktorej pomoc naďalej pokračovala ako i živé kontakty s mnohými slovenskými predstaviteľmi. Pôsobil v Londyne ako vysokoškolský učiteľ historie východnej Európy, neskôr v Oxforde. Zároveň veľa publikoval a napísal mnoho publikácii z dejín tohto európskeho regiónu. Zaslúžil sa v Londýne o vznik vysokej školy slovanských štúdií, kde sa prednášali dejiny slovanských národov a neskôr i ďaľších východoeurópskych krajín, kde jedným z prednášateľov bol práve aj on. V súčasnosti táto vzdelávacia inštitúcia existuje pod názvom School of Slavonic and East European Studies /Škola slovanských a východoeurópskych štúdií/ a je súčasťou Londýnskej univerzity. Počas 1.svetovej vojny tu pričinením Setona-Watsona prednášal T.G.Masaryk, ktorý mu dopomohol k dvojročnému pobytu v Londýne. Pomohli mu i jeho bohaté kontakty s diplomatmi a politikmi, ktoré využíval na to, aby loboval v prospech utláčaných národov v Uhorsku, kde prvé miesto zaujímali Slováci. Tí mu na znak úcty a vďaky za pomoc odhalili roku 1937 pri príležitosti 30.vyročia jeho prvého príchodu na Slovensko v Ružomberku na budove mestskej radnice pamatnú bustu, na odhalenie ktorej ho pozvali aj s manželkou. Dostalo sa mu vrelého a srdečného privítania nielen tu, ale aj na iných miestach Slovenska.
Robert Wiliam Seton-Watson zomrel 25.jula 1951 a je pochovaný v južnom Skótsku, v mestečku Ayton. O jeho smrti sa nezmienili žiadne slovenské noviny. Jeho pamiatke sme Slováci veľa dlžní..


Spracované podľa materiálov Archívu knižnice Školy slovanských a východoeurópskych štúdií Londýnskej univerzity, SEW/10/5/2,SEW/22/6/6,SEW/17/13/1,SEW/10/5/2,SEW/10/5/2./

Vladimír Daniš