FSVB

The Fedaration of Slovaks of Great Britain

Archív pre časopis Spektrum č.2

IMIGRANTSKÁ RAPSÓDIA

 

O ČOM JE MIGRANTSKÁ RAPSÓDIA?

Naša nová hra je zbierkou záberov zo života nás – migrantov, žijúcich v Londýne, od príletu do Londýna až po relatívne usadenie sa. Skúsenosti, o ktoré sme sa v Anglicku obohatili, sú uložené

do pôsobivej mozaiky vtipnýchaj vážnejších výstupov a originálnych pohybových obrazov. Ako iste tušíte,hra je naším spoločným výtvorom a nikto nikdy ju pred nami ešte nehral.: V hre uvidíte niekoľko známych tvárí

z divadelnej hry „Mučeníci  Slova“,ale aj nových hercov. Hrať budú: Róbert Sušienka, Emília Nagyová, Ferko Krafčík Marek Chomist, Milan Lorenc, Zuzana Blesáková, Dominika Berdáková, Katka Janičová, Michal Krakovský,

ČO MOŽNO OD NEDEĽNÉHO PROGRAMU OČAKÁVAŤ?

Na miesto odporúčame prísť v dostatočnom predstihu, nakoľko sála sa nachádza pri bare s čapovaným ciderom a pivom, vo foyer alias írskom pube budú k dispozícii aj káva a čaj.Čas pred predstavením bude spestrený malou expozíciou o histórii nášho divadla.O 16.30 si budete môcť vo foyer pozrieť  krátke vystúpenie mladého slovenského básnika Michala Krakovského. Svoje básne v štýle slam poetry (moderný prúd beatnikov) bude prednášať do 16.45. Samotné predstavenie začne presne o 17.00, a bude trvať 75 minút. Prosíme vás o dochvíľnosť,lebo neskorým príchodom budete rušiť priebeh predstavenia, a je možné, že do sály bude prístup po 17.00 znemožnený. Po predstavení možno v priestoroch zostať  na voľnú debatu s hercami, či ďalšie pivo.

KDE SA NACHÁDZA CRICKLEWOOD RAILWAY CLUB?

Venue sa nachádza oproti Lidlu a za Cricklewood Bus Garage v oblasti Cricklewood, kde sa možno dopraviť autobusmi 16 a 32 zo stanice Kilburn alebo abutobusom 266 z Willesden Green,či Brent Cross. Meno zastávky je Cricklewood Bus Garage.Presná adresa: Circklewood Railway Club, 327 Edgware Road, Cricklewood, London, NW2 6JP

http://www.inapub.co.uk/venues/cricklewood-railway-club/cricklewood/nw26jp/60899                     

Parkovať možno pri Lidli.

JE POTREBNÉ VSTUPENKY REZERVOVAŤ?

Vstupenky je možné rezervovať odpoveďou na tento email, ale nie je to nutné. Rezervácia je bezplatná a zabezpečí vám isté miestečko na sedenie. Predstavenie je určené dospelému divákovi, no ak ste viazaní rodinnými povinnosťami,môžete naň vziať aj svoje deti. Od veku 5-6 rokov sa pri sledovaní nemali nudiť (kategória PG).

 

AKO MOŽNO O PREDSTAVENÍ VIAC ZISTIŤ?

Môžete „like-ovať“ našu stránku na Facebooku – SpiritTheatre7 a získať prístup k aktuálnym informáciám, fotkám a upútavke.

NEMôŽEM 17. MÁJA PRÍSŤ – ČO S TÝM?

Spirit Theatre chystá aj reprízu predstavenia, ktorá sa bude konať niekoľko týždňov po premiére, koncom júna bude hra znova prezentovaná v anglickom jazyku. Sledujte nás na Facebooku.

KOHO JE MOŽNÉ KONTAKTOVAŤ PRE BLIŽŠIE INFORMÁCIE?

Na telefónnom čísle: 07724711748 – Juliana.

 

BRITSKÉ MÚZEUM – BRITISH MUSEUM, bolo založené v roku 1753 ako prvé národné múzeum na svete.

Zbierka Britského múzea pozostava z viac ako 7 000 000 umeleckých diel z rôznych kutov sveta. Bolo založene na zbierke Sir Hansa Sloana, veľkého zberateľa umenia.

Nachád zajú sa tu unikatné exponáty zo starých civilizácií: Babylonu,Egypta,Grécka,

Rímskej ríše a iných destinácií.Medzi najvačšie skvosty patrí Rosetská doska, mumie z expozicie egyptského umenia /napr.je tu mumia Kleopatry/, sochárska výzdoba greckého Parthenonu a známa Portlandská vaza.

Každý si tu nájde svoje obľúbené umelecké diela, ktoré sa nachádzajú na rozlohe viac ako 54,000 m2. 

Pri vstupe do múzea návštevníkov ohromí obrovské priestranstvo Veľkého Dvoru (Great Court), ktorý  bol slávnostne otvorený v roku 2000, kráľovnou Alžbetou II.

Múzeum ponúka široké spektrum prehliadok z ktorých sú  mnohe  zadarmo alebo tzv. audio- tury za veľmi prijateľné ceny.  

Britské múzeum patrí medzi jedno z  najnávštevovanejších londýnských múzeí, ktoré roČne navštívi približne 6 000 000 ľudí z celého sveta.                                           Adresa:    Great Russel Street,  Londýn    WC1B 3DG  Metro: Holborn,  Tottenhem Court Road

Vstup  zdarma  

   Spracovala manažérka pre kultúru Evka                                     

                                                                                 

Zásady komunikácie

– zrakový kontakt

– v skupine hovorí vždy len jeden

– neskákať druhému do reči

– byť empatický [ mať pochopenie pre názor druhého ]

– svoj protinázor vyjadrovať umiernene a láskavo

– nepoužívať vulgarizmy

– mierniť kritiku

– mierny úprimný úsmev

– používať častejšie slová ďakujem, prosím, ospravedlňujem sa, prepáč/te

– vážiť si dialógového partnera

– nezosmiešňovať svojho dialógového partnera

– nezabúdať na ľahký neurážlivý humor

– hovoriť spisovnou slovenčinou

– nezabúdať na slovenské ľudové príslovie “ hovoriť je striebro a mlčať je zlato „

– viesť pozitívny, tolerantný, úprimný dialóg s cieľom vyriešiť problém

 

 

 

 

EMOCIONÁLNA INTELIGENCIA

O ČOM JE MIGRANTSKÁ RAPSÓDIA?

Naša nová hra je zbierkou záberov zo života nás – migrantov, žijúcich v Londýne, od príletu do Londýna až po relatívne usadenie sa. Skúsenosti, o ktoré sme sa v Anglicku obohatili, sú uložené

do pôsobivej mozaiky vtipnýchaj vážnejších výstupov a originálnych pohybových obrazov. Ako iste tušíte,hra je naším spoločným výtvorom a nikto nikdy ju pred nami ešte nehral.: V hre uvidíte niekoľko známych tvárí

z divadelnej hry „Mučeníci  Slova“,ale aj nových hercov. Hrať budú: Róbert Sušienka, Emília Nagyová, Ferko Krafčík Marek Chomist, Milan Lorenc, Zuzana Blesáková, Dominika Berdáková, Katka Janičová, Michal Krakovský,

ČO MOŽNO OD NEDEĽNÉHO PROGRAMU OČAKÁVAŤ?

Na miesto odporúčame prísť v dostatočnom predstihu, nakoľko sála sa nachádza pri bare s čapovaným ciderom a pivom, vo foyer alias írskom pube budú k dispozícii aj káva a čaj.Čas pred predstavením bude spestrený malou expozíciou o histórii nášho divadla.O 16.30 si budete môcť vo foyer pozrieť  krátke vystúpenie mladého slovenského básnika Michala Krakovského. Svoje básne v štýle slam poetry (moderný prúd beatnikov) bude prednášať do 16.45. Samotné predstavenie začne presne o 17.00, a bude trvať 75 minút. Prosíme vás o dochvíľnosť,lebo neskorým príchodom budete rušiť priebeh predstavenia, a je možné, že do sály bude prístup po 17.00 znemožnený. Po predstavení možno v priestoroch zostať  na voľnú debatu s hercami, či ďalšie pivo.

KDE SA NACHÁDZA CRICKLEWOOD RAILWAY CLUB?

Venue sa nachádza oproti Lidlu a za Cricklewood Bus Garage v oblasti Cricklewood, kde sa možno dopraviť autobusmi 16 a 32 zo stanice Kilburn alebo abutobusom 266 z Willesden Green,či Brent Cross. Meno zastávky je Cricklewood Bus Garage.Presná adresa: Circklewood Railway Club, 327 Edgware Road, Cricklewood, London, NW2 6JP

http://www.inapub.co.uk/venues/cricklewood-railway-club/cricklewood/nw26jp/60899                     

Parkovať možno pri Lidli.

JE POTREBNÉ VSTUPENKY REZERVOVAŤ?

Vstupenky je možné rezervovať odpoveďou na tento email, ale nie je to nutné. Rezervácia je bezplatná a zabezpečí vám isté miestečko na sedenie. Predstavenie je určené dospelému divákovi, no ak ste viazaní rodinnými povinnosťami,môžete naň vziať aj svoje deti. Od veku 5-6 rokov sa pri sledovaní nemali nudiť (kategória PG).

 

AKO MOŽNO O PREDSTAVENÍ VIAC ZISTIŤ?

Môžete „like-ovať“ našu stránku na Facebooku – SpiritTheatre7 a získať prístup k aktuálnym informáciám, fotkám a upútavke.

NEMôŽEM 17. MÁJA PRÍSŤ – ČO S TÝM?

Spirit Theatre chystá aj reprízu predstavenia, ktorá sa bude konať niekoľko týždňov po premiére, koncom júna bude hra znova prezentovaná v anglickom jazyku. Sledujte nás na Facebooku.

KOHO JE MOŽNÉ KONTAKTOVAŤ PRE BLIŽŠIE INFORMÁCIE?

Na telefónnom čísle: 07724711748 – Juliana.

 =================================================

 

Chápať druhého človeka, byť zdvorilý a príjemný, nie je slabosťou. Predpokladá to inteligenciu, ktorá umožňuje uspieť nielen v medziľudských vzťahoch, ale aj na trhu práce.

 

 

 

Päť sfér emocionálnej inteligencie:

 

  1. SEBAUVEDOMOVANIE – nepotlačovať vlastné city a pocity, ale jasne ich vnímať.
  2. EMPATIA – schopnosť vcítiť sa do pocitov, myšlienok a nálad druhých ľudí.
  3. SEBAOVLÁDANIE – nepodľahnúť zlosti, agresivite, ale vyrovnať sa s negatívnymi pocitmi a zámerne pestovať pozitívne.
  4. VLASTNÁ  MOTIVÁCIA – stanoviť si vlastný cieľ a ísť za ním.
  5. SCHOPNOSŤ  KOMUNIKOVAŤ  s druhými a motivovať ich, predpokladá vysokú mieru empatie.

 

 

·        Podľa odborníkov je inteligencia súborom individuálnych schopností. Rozoznávajú viacero druhov inteligencie: lingvistickú, priestorovú,            logicko-matematickú, hudobnú, pohybovú, emocionálnu.

·        Termín emocionálna inteligencia zaviedli americkí psychológovia Peter Salovey a John Mayer. Možno ju merať pomocou EQ.

/IQ = inteligenčný kvocient, EQ = emocionálny kvocient

·        Vzťah EQIQ nie je jasný. Zatiaľ je isté že nejde o nepriamu úmernosť a taktiež to, že EQ sa môže na rozdiel od IQ počas života zvyšovať.

 

 

Po rebríčku k EQ                                                              Z rebríčka EQ

 

+ milým slovom                                                                – závisťou

+ úprimným záujmom                                                       – nepriateľstvom

+ uznaním                                                                          – agresivitou

+ obdivom                                                                          -pokrytectvom

+ pochvalou                                                                        -nenávisťou

 

Spracované podľa  PSYCHOLOGY TODAY    

Geoffrey Chaucer

 

Hoci žil v 14. storočí, jeho osobnosť a diela ešte stále inšpirujú študentov, učiteľov, literárnych kritikov, či obyčajných čitateľov, čo je zjavné aj v množstve vedeckých práGeoffrey Chaucer je jedným z najvýznamnejších básnikov v anglickej literatúre. Hc, týkajúcich sa jeho štúdií. Jeho aktívna kariéra dvorana, aj diplomata v službách kráľa aj aristokracie, mu umožnila získavať nielen poznatky o ľuďoch a rôznych záležitostiach, ale aj možnosť cestovať a lingvisticky sa obohacovať. Počas svojich ciest vo Francúzsku a Taliansku spoznával ich kultúru, a  najmä literatúru. Popri svojej usilovnej práci bolo o ňom takmer neznáme, že bol aj plodný autor, ktorý významne prispel k rozvoju stredovekej angličtiny. Tá začala tlmiť vplyv francúzštiny ako jazyka dvornej poézie.

Svoje najslávnejšie dielo, Canterburské poviedky, napísal, keď už absolvoval rôzne aspekty písania, poéziu, či prózu, témy ľudskej, či nadpozemskej lásky, zdroje francúzske, talianske i latinské, vplyvy svetské aj náboženské, svet aristokracie, či neurodzených. Tieto vplyvy, ako aj mnohé iné, prispeli k tomu, že je ťažké z jeho diel získať jednoduchý, či priamy význam. Práve tento aspekt podmienil vznik prác, ktoré sa venujú Chaucerovým zvláštnostiam a rozporuplnostiam.

Canterburské poviedky je nedokončená kolekcia poviedok, ktoré rozprávajú pútnici na svojej ceste k hrobu sv. Tomáša Becketa v Canterbury. Rozprávanie príbehov bolo v stredoveku obľúbeným literárnym štýlom, ktorý aj iní autori zachytili vo svojich dielach, napríklad Bacaccio vo svojom Decameron. Zdrojom takého výberu boli stredovekí pútnici, ktorí boli známi tým, že si čas trávený na púti krátili rozprávaním príbehov a zbierka takýchto príbehov bola v stredoveku obvyklá. Chaucerov pôvodný zámer bol taký, aby každý z týchto tridsiatich pútnikov povedal dve poviedky na ceste do a dve poviedky na ceste z Canterbury. Avšak tento jeho zámer sa neuskutočnil, lebo Chaucer napísal iba 24 poviedok. Rámec poviedok uzrel svetlo sveta pravdepodobne okolo roku 1387 ale vznik jednotlivych poviedok nie je známy. Manuskripty uchovávajú poviedky v nedokončenom stave, lebo Chaucerom neboli konečne upravené, či zoradené. Všetci pútnici v Prológu Canterburských poviedok, kde nás autor oboznamuje s postavami súhlasili, aby najlepšia poviedka bola odmenená večerou a rozhodne o tom hostinský Harry Bailly. Pútnici-rozprávači poviedok pochádzajú zo širokého spektra spoločnosti, rozličných zamestnaní i spoločenského postavenia. Aj samotné poviedky sú veľmi rôznorodé z hľadiska žánrov, tónu, štýlu, hodnôt, či zdrojov. Chaucer prevádza dve fikcie simultánne – fikciu jednotlivej poviedky a fikciu pútnika. Pútnici-rozprávači sú opísaní v Prológu a zároveň sa prejavujú vo svojich výpovediach, či výmenách počas rozprávania poviedok. Asi najznámejšie a najpopulárnejšie poviedky sú nasledovné Poviedka statkárova, Poviedka juristova, Poviedka oxfordského študenta, Poviedka kupcova, Poviedka mlynárova a  Prológ ženy z Bathu. Niektoré témy, ako láska, cnosti, manželstvo, sa vyskytujú vo viacerých poviedkach, keď na ich prezentáciu následovne reagujú iní rozprávači vo svojich poviedkach. Chaucer v poviedkach zobrazuje vzťahy mužov a žien, životné postoje a hodnoty v rôznych variáciách, či modeloch. Tieto témy a problémy sú nadčasové, lebo sa týkajú všetkých ľudí bez ohľadu na spoločnosť, či dobu a určite majú čo ponúknuť aj dnešnému modernému čitateľovi. Canterburské poviedky sa právom zaraďujú k skvostom svetovej literatúry a oboznamenie sa s nimi vrelo odporúčam.

 

Spracovala Mgr.Dana Kučmašová

 

 

 

 

Robert Wiliam Seton-Watson

R.W.Seton-Watson /známy aj pod pseudonymom Scotus Viator/ sa narodil 20.augusta 1879 v Londýne v rodine škotského pôvodu. Po ukončení stredného vzdelania študoval na univerzite v Oxforde v rokoch 1898-1902 ako hlavný predmet históriu. V štúdiu pokračoval na univerzitach v Berlíne, Paríži a Viedni, kde prišiel roku 1906, aby tu študoval politické rakúsko-uhorské pomery. Tu v duchu tradície svojho otca, ktorý prejavoval sympatie k maďarskému národu, ktorý dokáže bojovať so zbraňou v ruke za svoju slobodu. Dokonca sa začal učiť i maďarsky. V roku 1906 absolvoval cestu po Uhorsku, viac menej po dnešnom Maďarsku a stretol sa s poprednými maďarskými politikmi a osobnosťami. Po návrate do Viedne sa zoznámil so slovenským študentom Antonom Štefánkom, ktorý ho oboznámil so situáciou národnostných práv Slovákov a iných národov. Sám sa chcel presvedčiť na vlastné oči o tejto skutočnosti a tak roku 1907 navštívil prvý krát Slovensko, mestá Bratislavu, Skalicu, Pezinok, Modru, Nové Meston/V., Trenčín, Turčiansky Sv.Martin, Ružomberok, Liptovský Sv. Mikuláš a Košice.Tu sa zoznámil so všetkými predstaviteľmi Slovákov. Z ich rozprávania sa dozvedel o pomaďarčovaní nielen Slovákov, ale i Rumunov, Srbov a Rusínov a taktiež o prenasledovaní Andreja Hlinku, Ferdiša Jurigu a ďaľších, ktorí bojovali za práva Slovákov a proti maďarizácii. Jeho nadobudnuté presvedčenie o nespravodlivej, zlej národnostnej politike uhorskej vlády mu krvavá tragédia v Černovej upevnila. Robert W.Seton –Watson oboznámil verejnosť Veľkej Británie s masakrou v Černovej prostredníctvom novín The Times 30.10.1907 a The Spectator 2.11.1907. Incident chápal ako výsledok brutálnej politickej perzekúcie slovenského národa zo strany časti maďarských mocenských autorít, ktoré so Slovákmi zaobchádzajú ako s politickými otrokmi. Témou Černová sa zaoberal i v súvislosti s nasledujúcim procesom. The Spectator začal 9.5.1908 publikovať pamflet Dr.Yollanda so subtitulom Odpoveď Setonovi-Watsonovi, ktorý zverejnil v jeseni 1907 v Budapešti. Seton-Watson v tých istých novinách, v tom istom mesiaci osemnásteho, reagoval v obsiahlom článku, v ktorom mu oponoval a vyvracal jeho jednotlivé tvrdenia a postoje, ktoré mali promaďarský charakter. Poukázal na skutočnosť, že aj niektoré maďarské noviny v súvislosti s Černovou sa priznali k týraniu Slovákov Maďarmi. Upozornil ho aj na články norského publicistu a poeta Bjorstjorne Bjornsona, ktoré uverejnil v niekoľkých európskych periodikách. V nich opísal nepriaznivé položenie Slovákov v Uhorsku. Vyčítal mu, že černovskú masakru podáva ako izolovaný incident bez širších súvislostí. Vymenoval pritom niekoľko ďaľších konkrétnych príkladov prenasledovania Slovákov v otázke používania ich materinskej reči. Vo svojom príspevku uviedol veľmi dôležité vyhlásenie ’’Odišiel som do Uhorska /roku 1906-poznamka autora/ako zanietený košutista a dlho som hľadel na Nemaďarov nie s obyčajnou nedôverou, ale s odporom. Môj súčasný pohľad som dosiahol pomaly a veľmi neochotne./Pozri Spectator,16.5.1908./

R.W.Seton-Watson sa postupne, ale pomaly stával sympatizantom Slovákov a nakoniec ich priateľom. Viac krát navštívil Slovensko a v rámci svojich možnosti pomáhal pri vytvorení Československa, počas ktorej pomoc naďalej pokračovala ako i živé kontakty s mnohými slovenskými predstaviteľmi. Pôsobil v Londyne ako vysokoškolský učiteľ historie východnej Európy, neskôr v Oxforde. Zároveň veľa publikoval a napísal mnoho publikácii z dejín tohto európskeho regiónu. Zaslúžil sa v Londýne o vznik vysokej školy slovanských štúdií, kde sa prednášali dejiny slovanských národov a neskôr i ďaľších východoeurópskych krajín, kde jedným z prednášateľov bol práve aj on. V súčasnosti táto vzdelávacia inštitúcia existuje pod názvom School of Slavonic and East European Studies /Škola slovanských a východoeurópskych štúdií/ a je súčasťou Londýnskej univerzity. Počas 1.svetovej vojny tu pričinením Setona-Watsona prednášal T.G.Masaryk, ktorý mu dopomohol k dvojročnému pobytu v Londýne. Pomohli mu i jeho bohaté kontakty s diplomatmi a politikmi, ktoré využíval na to, aby loboval v prospech utláčaných národov v Uhorsku, kde prvé miesto zaujímali Slováci. Tí mu na znak úcty a vďaky za pomoc odhalili roku 1937 pri príležitosti 30.vyročia jeho prvého príchodu na Slovensko v Ružomberku na budove mestskej radnice pamatnú bustu, na odhalenie ktorej ho pozvali aj s manželkou. Dostalo sa mu vrelého a srdečného privítania nielen tu, ale aj na iných miestach Slovenska.
Robert Wiliam Seton-Watson zomrel 25.jula 1951 a je pochovaný v južnom Skótsku, v mestečku Ayton. O jeho smrti sa nezmienili žiadne slovenské noviny. Jeho pamiatke sme Slováci veľa dlžní..


Spracované podľa materiálov Archívu knižnice Školy slovanských a východoeurópskych štúdií Londýnskej univerzity, SEW/10/5/2,SEW/22/6/6,SEW/17/13/1,SEW/10/5/2,SEW/10/5/2./

Vladimír Daniš