FSVB

The Fedaration of Slovaks of Great Britain

Sviatok Slovenska-Patrónka Slovenska

15.septembra si Slováci pripomíname  sviatok patrónky Slovenska, Sedembolestnej Panny Márie. Sviatok vznikol ako potreba mať niekoho blízkeho.Už pápež Ján Pavol II. pri návšteve Šaštína ,kde je bazilika Sedembolestnej Panny Márie,povedal, že je dobré, ak ľudia majú niekoho, za kým môžu prísť, vyplakať sa, podeliť sa s bolesťami a problémami. Sedembolestná Panna Mária patrí k dejinám Slovákov, je súčasťou ich tradície

Prečo sa neoslavuje skôr radostná Panna Mária „možno preto, lebo slovenský národ prešiel mnohými ťažkosťami a problémami, preto potreboval niekoho, kto mu dokáže rozumieť a pochopiť ho.“

„Z histórie vychádzajú aj rôzne formy uctievania. Vo svete nachádzame Pannu Máriu ako bolestnú alebo ako sedembolestnú. Sedem je biblický výraz a značí plnosť. Preložené do laickej reči to znamená, že viac bolesti sa už na človeka naložiť nedá. Panna Mária tak prežila najväčšiu bolesť, akú človek na tejto zemi vôbec môže prežiť.“

Prvú zmienku o sviatku je možné nájsť v roku 1412, keď sa spomenul na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. „Celá cirkev ho slávi od roku 1927. Ustanovil ho pápež Pius XI., ktorý tiež povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako patrónka Slovenska.“                                                      /  text prevzatý z denníka Sme,dňa 15.09.2011/

Zahynul tragicky veľký Slovák

Ďakujeme za všetku radosť a hrdosť na svoju krajinu, ktorú si priniesol do života Slovákov !!!

D-dobrosrdečnosť

E-emocie

M-múdrosť

 I-iskra v očiach

 T-trpezlivosť

 R-radosť

 A-ambicie

– to bol náš Paľko Demitra, ďakujeme Ti Pán Hokejista.

Úprimnú sústrasť manželke, deťom…úprimnú sústrasť Slovensku!

Navždy zostaneš v srdci slovenského národa ako VEĽKÝ hrdina.

Milí krajania pošlite sústrasť Slovenskému zväzu ĺadového hokeja na emailovú adresu:szlh@szlh.sk a uveďte mesto,kde žijete.Tým naznačite,že zahraniční Slováci sú solidárni s touto tragickou udalosťou.

Slovenská víkendová škola v Manchestri

Členovia klubu Putník v rámci projektu ,,Poznám krajinu,kde pracujem“  strávili posledný augustový víkend  2011 v mestách Liverpool a Manchester. Prvé je známe ako kolíska slávnej skupiny Beatles a z toho dôvodu navštívili ich zaujímavé múzeum Beatles story.Je v ňom zachytená celá kariera  tohto hudobného zoskupenia. Liverpool je   pôsobisko slávneho futbalistu zo Slovenska Martina Škrtela. a preto bol dôvod na návštevu futbalového štadiona FC. Neobišli ani futbalový stánok Evertonu.Druhé mesto bolo významným priemyselným centrom a sú tu dva známe futbalové kluby,kde určitý čas pôsobil Slovák Peter Weiss junior. No a samozrejme navštevou poctili oba štadiony. Navyše v Manchestri boli prítomní na otvorení Slovenskej víkendovej śkoly pre deti tamojších Slovákov,čo je samozrejme veľmi potešiteľné. Bude fungovať spolu s českou školou.Riadieľkou školy je pani Zora. A tak po Londýne nám v Anglicku vznikla ďaľšia škola tohto typu,aby sa podieľala na výchove budúcej slovenskej generácie k národnemu povedomiu.Manažér Vlado zabezpečil pre ňu základné slovenské učebnice. Veľa zdaru nová naša škola.  

R.W.Seton-Watson

         

           60.výročie smrti priateľa a bojovníka za národné práva Slovákov

      V tomto roku si pripomíname 60.výročie smrti významného priateľa a bojovníka za národné práva slovenského národa Roberta Wiliama Seton-Watsona /známy aj pod pseudonymom Scotus Viator/. Narodil 20.augusta 1879 v Londýne v rodine škotského pôvodu.,ktorý často zdôrazňoval.Veď napokon I jeho prvá knižná prvotina,ktorou bola básnicka zbierka nesie názov Scotland forever /Škotsko navždy/.Po ukončení stredného vzdelania študoval na univerzite v Oxforde v rokoch 1898-1902 ako hlavný predmet históriu. V štúdiu pokračoval na univerzitach v Berlíne, Paríži a Viedni, kde prišiel roku 1906, aby tu študoval politické rakúsko-uhorské pomery. Pokračoval tu v duchu tradície svojho otca, ktorý prejavoval sympatie k maďarskému národu, ktorý dokáže bojovať so zbraňou v ruke za svoju slobodu. Dokonca sa začal učiť i maďarsky. V roku 1906 absolvoval cestu po Uhorsku, viac menej po dnešnom Maďarsku a stretol sa s poprednými maďarskými politikmi a osobnosťami. Po návrate do Viedne sa zoznámil so slovenským študentom Antonom Štefánkom, ktorý ho oboznámil so zlou situáciou národnostných práv Slovákov a iných národov. Sám sa chcel presvedčiť na vlastné oči o tejto skutočnosti a tak roku 1907 navštívil prvý krát Slovensko, mestá Bratislavu, Skalicu, Pezinok, Modru, Nové Meston/V., Trenčín, Turčiansky Sv.Martin, Ružomberok, Liptovský Sv. Mikuláš a Košice.Tu sa zoznámil so všetkými predstaviteľmi Slovákov. Z ich rozprávania sa dozvedel o pomaďarčovaní nielen Slovákov, ale i Rumunov, Srbov a Rusínov a taktiež o prenasledovaní Andreja Hlinku, Ferdiša Jurigu a ďaľších, ktorí bojovali za práva Slovákov a proti maďarizácii. Jeho nadobudnuté presvedčenie o nespravodlivej, zlej národnostnej politike uhorskej vlády mu krvavá tragédia v Černovej upevnila. Robert W.Seton –Watson oboznámil verejnosť Veľkej Británie s masakrou v Černovej prostredníctvom novín The Times 30.10.1907 a The Spectator 2.11.1907. Incident chápal ako výsledok brutálnej politickej perzekúcie slovenského národa zo strany časti maďarských mocenských autorít, ktoré so Slovákmi zaobchádzajú ako s politickými otrokmi. Témou Černová sa zaoberal i v súvislosti s nasledujúcim procesom. The Spectator začal 9.5.1908 publikovať pamflet Dr.Yollanda so subtitulom Odpoveď Setonovi-Watsonovi, ktorý zverejnil v jeseni 1907 v Budapešti. Seton-Watson v tých istých novinách, v tom istom mesiaci osemnásteho, reagoval v obsiahlom článku, v ktorom mu oponoval a vyvracal jeho jednotlivé tvrdenia a postoje, ktoré mali promaďarský charakter. Poukázal na skutočnosť, že aj niektoré maďarské noviny v súvislosti s Černovou sa priznali k týraniu Slovákov Maďarmi. Upozornil ho aj na články norského publicistu a poeta Bjorstjorne Bjornsona, ktoré uverejnil v niekoľkých európskych periodikách. V nich opísal nepriaznivé položenie Slovákov v Uhorsku. Vyčítal mu, že černovskú masakru podáva ako izolovaný incident bez širších súvislostí. Vymenoval pritom niekoľko ďaľších konkrétnych príkladov prenasledovania Slovákov v otázke používania ich materinskej reči. Vo svojom príspevku uviedol veľmi dôležité vyhlásenie ’’Odišiel som do Uhorska /roku 1906-poznamka autora/ako zanietený košutista a dlho som hľadel na Nemaďarov nie s obyčajnou nedôverou, ale s odporom. Môj súčasný pohľad som dosiahol pomaly a veľmi neochotne./Pozri Spectator,16.5.1908./

R.W.Seton-Watson sa postupne, ale pomaly stával sympatizantom Slovákov a nakoniec ich priateľom. Viac krát navštívil Slovensko a v rámci svojich možnosti pomáhal pri vytvorení Československa, počas ktorej pomoc naďalej pokračovala ako i živé kontakty s mnohými slovenskými predstaviteľmi. Pôsobil v Londyne ako vysokoškolský učiteľ historie východnej Európy, neskôr v Oxforde. Zároveň veľa publikoval a napísal mnoho publikácii z dejín tohto európskeho regiónu. Zaslúžil sa v Londýne o vznik vysokej školy slovanských štúdií, kde sa prednášali dejiny slovanských národov a neskôr i ďaľších východoeurópskych krajín, kde jedným z prednášateľov bol práve aj on. V súčasnosti táto vzdelávacia inštitúcia existuje pod názvom School of Slavonic and East European Studies /Škola slovanských a východoeurópskych štúdií/ a je súčasťou Londýnskej univerzity. Počas 1.svetovej vojny tu pričinením Setona-Watsona prednášal T.G.Masaryk, ktorý mu dopomohol k dvojročnému pobytu v Londýne. Pomohli mu i jeho bohaté kontakty s diplomatmi a politikmi, ktoré využíval na to, aby loboval v prospech utláčaných národov v Uhorsku, kde prvé miesto zaujímali Slováci. Tí mu na znak úcty a vďaky za pomoc odhalili roku 1937 pri príležitosti 30.vyročia jeho prvého príchodu na Slovensko v Ružomberku na budove mestskej radnice pamatnú bustu, na odhalenie ktorej ho pozvali aj s manželkou. Dostalo sa mu vrelého a srdečného privítania nielen tu, ale aj na iných miestach Slovenska.

Robert Wiliam Seton-Watson zomrel 25.júla 1951 . O jeho smrti sa nezmienili žiadne slovenské noviny. Jeho pamiatke sme Slováci veľa dlžní.

Spracované podľa materiálov Archívu knižnice Školy slovanských a východoeurópskych štúdií Londýnskej univerzity, SEW/10/5/2,SEW/22/6/6,SEW/17/13/1,SEW/10/5/2,SEW/10/5/2./,dobovej tlače a príslušnej literatúry.

 

Spracoval Vladimír Daniš

SLOVAK GARDEN PARTY

           

          Dňa  9,júla 2011 sa uskutočnila   SLOVAK GARDEN PARTY,ktorej cieĺom bolo upevniť slovenskú komunitu,ćo sa i podarilo. Prispela k tomu i dobrá  strava,akože inak ak nie vynikajúci slovenský guláš,ktorý navarili Vojto a Fero. Zajedal sa chutným polským chlebom a zapíjal sa červeným a bielym vínom. Guláś sa varil v nádobe,ktorú vlastnoručne vyhotovil z pivového súda zručný majster od železa Paĺo.Ako odmena sa mu ušlo  i poriadne hobla a to práve o ten prerobený súd.Nemohli chýbať sladkosti,z ktorých boli najlepšie tie,ktoré upiekla Vierka. Tentokrát to boli makovoželatinové rezy.Raz darmo je skvelá kuchárka.Družnosť prítomných najviac upevnila duchovná potrava,spev,básne,vtipy,príhovory. Vo vtipoch a humorných príhodach sa najviac angažoval Jozef a ľudia sa šli popukať od smiechu. Je len samozrejme,že sa tu ozývali prekrásne slovenské ľudové piesne,pochadzajúce zo všetkých regiónov Slovenska. To všetko za doprovodu gitár v Mirovom a Štefanovom podaní.Prvý z nich sa prejavil aj ako kúzelník,keď dokázal zaujať a pobaviť svojími dômyselnými kúzlami. Kultivovaná zábava tak rýchlo utiekla že nás pristihla polnoc a postupne sme sa tratili do svojich domovov.Vďaka všetkým ,ktorí sa zaslúžili o tento večer a tešime sa na ďaľšiu party.

 

    

« Staršie príspevky · Novšie príspevky »