FSVB

The Fedaration of Slovaks of Great Britain

SV. CYRIL A METOD

17. júla 2008 o 10:57 pm · V Časopis Spektrum č.1

I stalo sa v tie dni Rastislav, knieža slovienske, so Svätoplukom poslali poslov z Moravy k cisárovi Michalovi, hovoriac takto: „Božou milosťou zdraví sme. I prišli k nám mnohí kresťanskí učitelia z Vlách i z Grécka i z Nemiec, učiac nás rozlične. Ale my Slovieni sme prostý ľud a nemáme nikoho , kto by nás naučil pravdu a vyložil nám jej zmysel. Tak teda, vladyka, pošli nám takého muža, ktorý nás napraví na všetku pravdu.“  Vtedy cisár Michal riekol Filozofovi Konštantínovi: „Či počuješ, Filozof, túto reč? Iný to nemôže vykonať, okrem teba. Hľa, tu máš mnohé dary, vezmi svojho brata, opáta Metoda, a choď! Lebo vy ste Solúňania a Solúňania všetci čisto sloviensky hovoria.“ Tu nesmeli odporovať ani Bohu ani cisárovi, podľa slov svätého apoštola Petra, ktorý povedal: – Boha sa bojte a cisára si ctite! ( 1 Pt 2, 17). A keď vypočuli tú veľkú reč, pohrúžili sa do modlitby i s inými, čo boli tohože ducha ako aj oni.  A tu Boh zjavil Filozofovi slovienske písmo a ten hneď zostrojac písmená a zostaviac reč, vydal sa na moravskú cestu. Pojal so sebou aj Metoda, a ten opäť, pokorne sa podrobujúc, slúžil Filozofovi a vyučoval s ním.
[Pamiatka a život blahoslaveného otca nášho i učiteľa Metoda, arcibiskupa moravského]
Kresťanstvo začalo prenikať na naše územie koncom 8.stor. z Franskej ríše (dnešné územie Nemecka a Rakúska) prostredníctvom misionárov zo Salzburgu a z Pasova. Na území Pribinovho kniežatstva vysvätil v Nitre roku 827 (historici uvádzajú i rok 829) salzburský biskup Adalram prvý kresťanský kostol na území Slovenska. Bol zároveň prvou kresťanskou svätyňou na územi západných Slovanov.
V období Veľkej Moravy knieža Rastislav, ktorý mal záujem vybudovať štát nezávislý na Frankoch, s vlastnou cirkevnou diecezou, obrátil sa na cisára Byzantskej ríše Michala III. v Konštantinopole-Carihrade (dnešny Istanbul) po tom, čo neuspel so žiadosťou u pápeža v Ríme, aby mu poslal biskupa a učiteľov, ktori by jeho ľudu hlásali evanjelium v jeho vlastnom jazyku. Cisár mu vyhovel a poslal mu misiu učitelov na čele s bratmi Konštantínom a Metodom. Konštantín, zvaný Filozof bol jedným z najučenejších mužov cisárskeho dvora. Jeho brat mních Metod pôsobil ako administratívny úradník medzi Slovanmi. Pochádzali zo Solúna (dnešné mesto Thesaloniki v Grécku), v ktorého okolí žili Slovania a preto poznali tamojší slovanský dialekt. Dokonca existuje aj taký názor, že ich matka bola slovanského pôvodu. Staroslovenčina však nemala vtedy písomnú formu. Preto Konštantín už v Carihrade zostavil pre Slovanov osobitnú abecedu a začal prekladať najpotrebnejšie texty do staroslovenčiny. V roku 863 prišli na Veľkú Moravu, kde založili školu podľa vzoru konštantínopolskej akadémie pre výchovu kňazov. Do staroslovenčiny preložili liturgické knihy z gréčtiny i z latinčiny, vybrané časti Písma svätého (evanjeliár a lekcionár) a hlavné texty cirkevného i rímskeho občianskeho práva.
Pápež Mikuláš I. pozval Konštantína a Metoda do Ríma. Byzantskí učitelia sa vybrali so svojími žiakmi, aby ich dali vysvätit za kňazov. Zastavili sa pri Blatenskom jazere (dnešný Balatón v Madˇarsku, kde žili Slovania), kde vládol Koceľ, syn bývalého nitrianskeho kniežaťa Pribinu. Zveril im 50 žiakov, aby ich naučili písať po staroslovensky a aby ich dali v Ríme vysvätit za diakonov a kňazov. Cestou do Ríma sa zastavili v Benátkach, kde im tamojši biskupi a kňazi vytkli používanie staroslovenčiny pri bohoslužbách, ako to oni zaviedli. Totižto vtedy platilo pravidlo, že oslavovať Boha sa malo len v jazyku latinskom, gréckom a hebrejskom.V Ríme ich privítal už nový pápež Hadrian II. Konštantín v Ríme ťažko ochorel a vstúpil do kláštora a prijal rehoľné meno Cyril. Tu i umrel roku 869 vo veku 42 rokov. Pápež ho dal pochovať s najvyššími poctami v kostole sv. Klimenta. Metoda vymenoval za svojho legáta pre slovanské kraje a zveril mu bulu Sláva Bohu na výsostiach, adresovanú Rastislavovi a kniežatám Svätoplukovi a Koceľovi, ktorou úradne potvrdil slovanský jazyk ako bohoslužobný jazyk cirkvi. Koceľ však vyslal Metoda znovu do Ríma a požiadal pápeža, aby Metoda vysvätil za biskupa. Pápež Hadrian II. vyhovel tejto žiadosti, vysvätil Metoda a ustanovil ho za arcibiskupa s určením na prádavné biskupské sídlo sv.Andronika v Sirmiu (dnes Sriemska Mitrovica v Chorvátsku) s kompetenciou pre celú Panoniu (oblasť dnešneho západného Madˇarska ).Vymenoval ho aj za pápežského legáta pre všetky slovanské krajiny, ktoré sa tak stali cirkevným územím podriadeným priamo rímskemu pápežovi. V tom čase v dôsledku mocenských bojov na Veľkej Morave, na ktorých participovala Franská rísa došlo k personálnym zmenám, knieža Rastislav bol zosadený a panovníkom sa stal Svätopluk. Malo to vplyv i na osud Metoda, ktorého bavorskí biskupi, usilujúci sa naďalej o svoj vplyv na Veľkej Morave, za pomoci Karolomana, syna franského panovnika Ľudovita Nemca zajali, protiprávne súdili a uväznili do kláštora v oblasti Bodanského jazera (Bodensee). Svätopluk vyslal posolstvo do Ríma a žiadal o návrat arcibiskupa Metoda. Nakoniec sa podarilo po väčšom úsilí pápežovi Jánovi VIII. vyslobodiť Metoda a uskutočniť jeho návrat na Veľkú Moravu. Aby odstránil predmet sporu medzi bavorskými biskupmi a Metodom, zakázal používať slovanský jazyk pri bohoslužbách, ale dovolil v ňom čítať z Písma svätého a vyučovať ľud aj počas bohoslužieb. Tieto spory však pretrvavali a preto pápež po Svätoplukovom naliehaní pozval Metoda do Ríma, aby sa priamo od neho presvedčil o jeho učení. Pápež poslal Svätoplukovi listinu Industria tuae, v ktorej mu oznamuje, že prijíma jeho kráľovstvo pod ochranu sv.Petra, tituluje ho osloveniami ,,slávny panovnik“, ,,milovaný syn“ a dˇalej píše, že arcibiskup Metod ,,je vo všetkých cirkevných náukach pravoverným a v službách prospešným,“ preto mu potvrdil pápežské privilégium jeho arcibiskupstva a prikázal Svätoplukovi, aby ho prijal ako vlastného pastiera. Pápež zároveň vysvätil bavorského kňaza Wichinga za biskupa, ktorého vyslal Svätopluk ako ním vyvoleného biskupa do Nitry. Súčasne ho podriadil cirkevnej autorite arcibiskupa Metoda. Pápež opätovne schválil slovanský liturgický jazyk, zavedený Konštantínom Filozofom. Svätoplukovi dovolil, aby pre seba a pre svojich veľmožov mohol dať vykonávať Božie služby v latinskom jazyku. Ján VIII. zveril arcibiskupovi Metodovi aj zbierku kanonického práva, aby ju odovzdal kráľovi Svätoplukovi ako cirkevný zákonník pre celé územie jeho kráľovstva. V pápežovej listine je Metod označený ako moravský arcibiskup.
Byzantský cisár Basileios I. a patriarcha Focius pozvali arcibiskupa Metoda na návštevu Konštantinopolu. Tu ho prijali s veľkými poctami. Cisár (bol zároven najvyšším cirkevným predstaviteľom v Byzantskej ríši) schválil Metodovo dielo a nechal si jedného kňaza a diakona, ako aj slovanské knihy, ktoré mu Metod priniesol. S cisárskym sprievodom sa Metod vrátil na Veľkú Moravu.
Metod v roku 883 preložil z gréčtiny do staroslovenčiny celé Sväté písmo (okrem kníh Machabejských). Arcibiskup Metod, cítiac sa už na konci svojich síl, zvolal zhromaždenie kňazov Veľkomoravskej ríše a za svojho nástupcu určil Slováka (pravdepodobne biskupa) Gorazda. Roku 885 arcibiskup Metod umrel.
Metodovu smrť využil nitriansky biskup Wiching a opätovne obvinil Metoda a ospravedlňoval svoje konanie voči nemu. Nový pápež Štefan V. nielenže nepotvrdil Metodovo určenie Gorazda za svojho nástupcu, ale zakázal mu vykonávať úrad prv, než by osobne prišiel do Ríma a všetko vysvetlil. Královi Svätoplukovi poslal bulu Quia te zelo fidei, ktorou zakázal používať slovanský jazyk v liturgii, okrem čítania statí zo Svätého písma a ich vysvetlovania v ľudovom jazyku. Za dočasného správcu moravskej arcidiecezy pápež vymenoval biskupa Wichinga, ktorý zvolal synodu moravskej cirkvi a v prítomnosti Svätopluka prevzal jej vedenie so svojím latinským klérom. Začal prenasledovať Metodovych žiakov, kňazov a diakonov, ktorí sa nechceli zrieknuť slovanskej liturgie.Niektorí z nich sa zachránili útekom do Bulharska, mnohých predali Židom, ktorí ich odviedli do Benátok, aby ich predali ako otrokov. Tam ich však vykúpil vyslanec byzantského cisára Bazileja I. a priviedol ich do Konštantinopola. Biskup Gorazd sa asi zachránil útekom do Vislanska (územie v dnešnom Polsku v okolí Krakova ), kde mohol pôsobiť ako biskup.
Dielo sv. Cyrila a Metoda muselo prekonať veľa ťažkosti a problémov, aby sa po mnohých rokoch stalo súčasťou národnej kultúry Slovákov, Čechov a ostatných slovanských národov, ktorej základom je kresťanstvo, tlmočené v ich jazykoch.
Úcta a česť ich pamiatke!

Z Proglasu
Proglas – čiže Predslov Konštantína Filozofa je veršovaný predhovor k staroslovienskemu prekladu Biblie.
Evanjeliu svätému som Predslovom:
ako nám dávno sľubovali proroci,
prichádza Kristus zhromažďovať národy,
pretože svieti svetlom svetu celému.
To v našom siedmom tisícročí stalo sa.
Bo slepým oni sľúbili, že uvidia,
a hluchí, ajhľa, Slovo Písma počujú,
lebo je Boha poznať totiž potrebné.
A preto čujte, čujte toto, Slovieni:
dar tento drahý vám Boh z lásky daroval,
dar Boží darom spravodlivej čiastky je,
dar dušiam vašim, čo sa nikdy neskazí,
dušiam tých ľudí, ktorí vďačné prijmú ho.
Matúš i Marek s ním a s Lukášom i Ján
národy všetky takto učia hovoriac:
Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi
uzrieť, a všetci po radosti túžiaci,
túžiaci temno hriechu navždy zapudiť
i sveta tohto hniloby sa pozbaviť
i rajský život pre seba zas objaviť
i horiacemu ohňu navždy uniknúť,
počujte, čo vám vlastný rozum hovorí,
počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zoslané…
Text spracovala Federacia Slovákov Veľkej Británie