Hoci žil v 14. storočí, jeho osobnosť a diela ešte stále inšpirujú študentov, učiteľov, literárnych kritikov, či obyčajných čitateľov, čo je zjavné aj v množstve vedeckých práGeoffrey Chaucer je jedným z najvýznamnejších básnikov v anglickej literatúre. Hc, týkajúcich sa jeho štúdií. Jeho aktívna kariéra dvorana, aj diplomata v službách kráľa aj aristokracie, mu umožnila získavať nielen poznatky o ľuďoch a rôznych záležitostiach, ale aj možnosť cestovať a lingvisticky sa obohacovať. Počas svojich ciest vo Francúzsku a Taliansku spoznával ich kultúru, a najmä literatúru. Popri svojej usilovnej práci bolo o ňom takmer neznáme, že bol aj plodný autor, ktorý významne prispel k rozvoju stredovekej angličtiny. Tá začala tlmiť vplyv francúzštiny ako jazyka dvornej poézie.
Svoje najslávnejšie dielo, Canterburské poviedky, napísal, keď už absolvoval rôzne aspekty písania, poéziu, či prózu, témy ľudskej, či nadpozemskej lásky, zdroje francúzske, talianske i latinské, vplyvy svetské aj náboženské, svet aristokracie, či neurodzených. Tieto vplyvy, ako aj mnohé iné, prispeli k tomu, že je ťažké z jeho diel získať jednoduchý, či priamy význam. Práve tento aspekt podmienil vznik prác, ktoré sa venujú Chaucerovým zvláštnostiam a rozporuplnostiam.
Canterburské poviedky je nedokončená kolekcia poviedok, ktoré rozprávajú pútnici na svojej ceste k hrobu sv. Tomáša Becketa v Canterbury. Rozprávanie príbehov bolo v stredoveku obľúbeným literárnym štýlom, ktorý aj iní autori zachytili vo svojich dielach, napríklad Bacaccio vo svojom Decameron. Zdrojom takého výberu boli stredovekí pútnici, ktorí boli známi tým, že si čas trávený na púti krátili rozprávaním príbehov a zbierka takýchto príbehov bola v stredoveku obvyklá. Chaucerov pôvodný zámer bol taký, aby každý z týchto tridsiatich pútnikov povedal dve poviedky na ceste do a dve poviedky na ceste z Canterbury. Avšak tento jeho zámer sa neuskutočnil, lebo Chaucer napísal iba 24 poviedok. Rámec poviedok uzrel svetlo sveta pravdepodobne okolo roku 1387 ale vznik jednotlivych poviedok nie je známy. Manuskripty uchovávajú poviedky v nedokončenom stave, lebo Chaucerom neboli konečne upravené, či zoradené. Všetci pútnici v Prológu Canterburských poviedok, kde nás autor oboznamuje s postavami súhlasili, aby najlepšia poviedka bola odmenená večerou a rozhodne o tom hostinský Harry Bailly. Pútnici-rozprávači poviedok pochádzajú zo širokého spektra spoločnosti, rozličných zamestnaní i spoločenského postavenia. Aj samotné poviedky sú veľmi rôznorodé z hľadiska žánrov, tónu, štýlu, hodnôt, či zdrojov. Chaucer prevádza dve fikcie simultánne – fikciu jednotlivej poviedky a fikciu pútnika. Pútnici-rozprávači sú opísaní v Prológu a zároveň sa prejavujú vo svojich výpovediach, či výmenách počas rozprávania poviedok. Asi najznámejšie a najpopulárnejšie poviedky sú nasledovné Poviedka statkárova, Poviedka juristova, Poviedka oxfordského študenta, Poviedka kupcova, Poviedka mlynárova a Prológ ženy z Bathu. Niektoré témy, ako láska, cnosti, manželstvo, sa vyskytujú vo viacerých poviedkach, keď na ich prezentáciu následovne reagujú iní rozprávači vo svojich poviedkach. Chaucer v poviedkach zobrazuje vzťahy mužov a žien, životné postoje a hodnoty v rôznych variáciách, či modeloch. Tieto témy a problémy sú nadčasové, lebo sa týkajú všetkých ľudí bez ohľadu na spoločnosť, či dobu a určite majú čo ponúknuť aj dnešnému modernému čitateľovi. Canterburské poviedky sa právom zaraďujú k skvostom svetovej literatúry a oboznamenie sa s nimi vrelo odporúčam.
Spracovala Mgr.Dana Kučmašová
